Dnes večer sa začína najväčší židovský sviatok Pésach
Dnes večer po zotmení sa začína židovský sviatok Pésach. Pésach je sviatkom, ktorým si Židia pripomínajú udalosti spojené s odchodom Izraelitov z egyptského zajatia. „
Je to oslava najväčšej udalosti v dejinách Izraela, vyslobodenie z egyptského otroctva,“ povedal dnes pre agentúru SITA riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan. Sviatok sa začína večer 14. dňa mesiaca nisan a trvá osem dní. Prvé a posledné dva dni sú sviatky, štyri dni medzi nimi sú polosviatky, počas ktorých je povolené vykonávať domáce práce. Počas týchto ôsmich dní sa nesmie podľa Mešťana konzumovať nič, čo by mohlo kysnúť, preto sa musí vyčistiť dom. Kuchynský riad sa musí rituálne očistiť. Posledné dva dni sú sviatky so zákazom práce.
Na sviatok Pésach si Židia pripomínajú náhly odchod z Egypta
Vtedy si nemohli včas pripraviť kysnuté cesto na pečenie chleba na cestu. Z nevykysnutého cesta si upiekli placky. Preto sa Pésach nazýva aj sviatkom nekysnutého chleba a jeho symbolom je maces – nekysnutá placka. Na Pésach sa pripravuje počas celého predchádzajúceho roka. Posledné štyri soboty sa v synagóge číta viac o jednu časť Tóry. Poslednú sobotu pred začiatkom Pésachu je pre Židov Veľká sobota. Podľa tradície majú prvorodení synovia jeden deň pred sviatkami pôst.
Najdôležitejšou udalosťou sviatku je spoločná slávnostná večera – séderová večera (séder znamená usporiadanie, poriadok). Prestretie stola, rozloženie jednotlivých symbolických pokrmov, poradie ich jedenia a množstvo úkonov sa riadi podľa textov séderovej Hagady. Z Hagady sa číta príbeh o putovaní Židov z egyptského zajatia a veľký dôraz sa kladie na biblický príkaz hlave rodiny odpovedať na všetky otázky prítomných detí. „Hagada je súbor modlitieb, požehnaní, príbehov a piesní, ktoré sa vzťahujú na odchod Izraela z Egypta. Je to jedna z mála židovských bohoslužobných kníh s kresbami,“ povedal Mešťan. Večera sa koná v slávnostnej atmosfére. Každý prítomný má čašu vína a najkrajšia čaša s vínom je pripravená pre očakávaného hosťa – Eliáša, zvestovateľa príchodu Mesiáša. Na toto sa viaže zvyk, nechávať otvorené dvere.
Na stole je prestretá séderová misa. „Sú na nej tri macesy a päť symbolických pokrmov. Pečená kosť pripomínajúca obetu baránka. Vajíčko ako spomienka na sviatočné obety. Horké byliny ako pripomienka horkosti otroctva. Petržlen a zemiak pripomína čas jari a sladká zmes z jabĺk, mandlí, hrozienok, škorice a vína. Táto zmes pripomína hmotu, z ktorej sa v Egypte vyrábali tehly,“ uviedol Mešťan.
Židovský sviatok nesie názov aj Sviatok prekročenia, čo je odvodené od toho, že pri poslednej desiatej egyptskej rane Boh prekročil domy synov Izraela a ušetril ich prvorodených synov.