Lenka Merava Kultúra

Mohol ísť na olympiádu

V priestoroch Verejnej knižnice Michala Rešetku v rámci predstavovania významných trenčianskych osobností Trenčanom prezentovali aj športovca v atletike Dušana Čikela , ktorý je rodákom z Beckova.

Ako ste sa dostali z futbalu k atletike? Už ako dieťa som bol talent. Behával som po humnách . Hrával som futbal ako dorastenec a naraz nás volali ako futbalistov na závod, beh oslobodenia, okolo kostola , jeden alebo dva okruhy. Šiel som a vyhral som. Hovorili mi, že som dobrý, že vydržím a mám rýchlosť. Vraveli, keby si sa dostal k atletike. Futbal ma viac bavil ako na dedinách. Neskôr som mal zabehnúť 1500 metrov. Myslel som si, že je to nemožné, po tejto skúsenosti sa mi beh na 1500 metrov stal osudným a bol mojou hlavnou disciplínou. K atletike som sa dostal až po tom čo som pracoval v bavlnárskych závodoch v Trenčíne , kde som hrával futbal a po vojne. Na vojne sme mali zabehnúť určitý čas ako previerku. Bežal som jeden kilometer na letisku a suverénne som vyhral. Hovorili preboha to je rekord. Mal som čas 2,59. Nevedel som čo je to za čas, ale bol najlepší. Povedali mi, že žiadny futbal hrať nebudem a budem ich závodne reprezentovať za závodný oddiel České Budejovice. Tak sa stalo, mal som úspechy. Armáda organizovala aj športové hry. Išlo sa od prvého až po štvrté kolo. Dostal som sa až do finále a tam som skončil štvrtý. Postupovali len prví traja, ale tí išli do civilu, a tak som len mávol som rukou so slovami nevadí. Moji kamaráti napísali usporiadateľom, aby na prijali. Keďže som postupoval rýchlo zobrali ma do výboru. Dostal som sa do veľmi dobrého kolektívu, mal som výborného a tu sa začal môj profesionálny atletický život. Koľko ocenení ste získali celý život , a ktoré si najviac ceníte? Som šesť alebo sedem násobný rekordman v okresoch a vyhral som slovenské okresy, som majster republiky ,získal som okolo 30 alebo 35 ocenení. Pamätám si, že keď sme získali akýkoľvek úspech , tak vždy sme dostali nie finančné ocenenie, ale poslali ma na dva tri dni na opušťák, mohol som skoršie odísť, alebo sme sa dostali za hranice do Poľska, Maďarska, Bulharska. Keď ma videl tréner , že sa rýchlo posúvam predpísal mi čas, ktorý mám splniť, a tak som sa o to snažil najskôr o prekonanie slovenského rekordu, potom o prekonanie československého rekordu, potom európskeho a svetového rekordu. To všetko sme splnili, ale bola to obrovská drina. Našou odmenou bolo, že sme sa mohli pozrieť do zahraničia. V tej dobe sa nikto nedostal, kde chcel. Spoznávali sme ľudí, prekonávali sme rekordy . Atletika nám bola pri srdci, máme z toho radosť, a vždy som si vybral radšej atletiku ako futbal. Bola to šťastná náhoda. Aký bol vás najlepší čas? Môj najlepší čas bol 3. 43, to bol piaty čas na svete v tej dobe v roku 1956. Prekonávali sme vynikajúce rekordy. Na Olympiádu som sa nedostal a veľmi ma to trápilo. Na najväčšiu česť som vedel, že som vynikajúci, a naraz nás dvoch neposlali a zostali sme doma. Potom sa o tom 15 až 20 rokov v kuse písalo. Na základe toho sa slovenskí olympici v Bratislave v roku 2005 ma vybrali ako hlavnú cenu fair play, nie je to do hodnotenia finančného, ale je to zadosť učinenie. Mám to ako pamiatku. Kde je problém u mladých športovcoch v ich výkone? Každý je rád keď mu ľudia a tlieskajú, keď má obecenstvo atletika ani cyklistika nemá obecenstvo .

Cikel
8
Galéria
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM