Spomieka na sviatok všetkých svätých
Začína sa stmievať a viacero ľudí pomalým krokom prechádza na sviatok všetkých svätých bránou cintorína v Trenčianskych Stankovciach. Všade vôkol nás je zvláštna tajuplná atmosféra.
Je ju cítiť iba raz do roka, v období, kedy si pripomíname všetkých zosnulých. Má chuť horkých slín, sucha v hrdle a zrak nám kalia slzy. Prišli sme sem, aby sme si spomenuli na svojich blízkych a známych.
Ako tak prechádzam popri hroboch vidím ľudí, ako sa skláňajú nad hrobmi zomretých, zapaľujú im sviečky a pokladajú vence. Pri smutnej udalosti je zvykom dávať párny počet kvetov a sviečok. Farba kvetov, ktoré sú najmä umelé sú prevažne biele, červené, žlté či ružové. Sem- tam sa nájdu aj tmavofialové. Smrť si nevyberá. Berie rovnako život mladým ako aj starým. Nerozdeľuje. Na niektorých ľuďoch je vidieť, že ich blízkych zomreli skôr, ale jazvy a spomienky po nich ostali, iní ich majú priamo v čerstvej pamäti a vidia ich stále pred svojimi očami.
Okrem smutných tvári si všímam aj ich postoje , správanie a oblečenie. Pri hrobe stoja rovno so sklonenou hlavou a vzopätými rukami. Pri odchode sa prežehnajú, spravia si krížik na čelo a pomodlia sa za odpočinok svojich blízkych. Niektorí si ešte aj zaspomínajú na staré časy a oživia svoje bolestné spomienky, ktoré môžeme vidieť na ich tvári, rany sa síce zahoja ale jazvy po nich zostanú a nesú sa s nami po celý život. Následne precitnú do súčasnosti a zapália pred odchodom sviečku, pomodlia sa a so smútkom, ale aj pokojom na duši odchádzajú ďalej. Skôr ako opustia cintorín si pri studničke alebo vode z vodovodu umyjú ruky.
Ešte, ale spomeniem oblečenie. V tento deň si môžeme všimnúť najmä tmavé farby ako čierna modrá, šedá, ale nájde sa aj biela. Nikto nechce vytŕčať z davu, aj keď sa to sem-tam podarí najmä vo farbe búnd, ktoré niekedy kričia aj v červenej.
Sviatok všetkých svätých nie je pre ľudí len dňom na 1.novembra, ale mnohí na hroby chodievajú skôr alebo neskôr. Dôležité je, ale si na svojich blízkych, a udržiavať túto tradíciu stále živú aj v našich srdciach a srdciach našich detí, aby si aj generácie na nás po smrti spomenuli a uctili si našu pamiatku.
Lenka Meravá