Terchovský Budzogáň privítal veľké hviezdy

V programe zahviezdila bratislavská punková skupina Zóna A, chalani z Horkýže Slíže, Iné Kafe, Slobodná Európa a mnohé ďalšie skupiny, ktoré roztancovali dav fanúšikov. Sobota patrila najmä fanúšikom rocku a metalu. V programe avšak vystúpila aj punková formácia Konflikt, rocková skupina Citron z Česka, rodáci z Terchovej – Arzén a skupina Tublatanka. Spolu s hlavnými hviezdami sobotňajšieho večera zavítal do Terchovej dážď. Začiatok vystúpenia legendárneho Kabátu „lialo ako z krhly“, ale časom sa mračná presunuli inam a piesne V pekle sudy válej, Malá Dáma, Pohoda, Moderní Devče, Na Sever a iné si spieval niekoľkotisícový dav ľudí. Vraj ich bolo viac ako 20 000! Po Kabáte nastúpila na stage nemecká power metalová skupina Helloween – headliner Terchovského Budzogáňu. Odspievali mnoho piesní v rodnom – nemeckom jazyku, ale ani angličtina nechýbala. Spevák Andi Deris sa prihováral fanúšikom, ktorí mu potleskom opätovali pozitívnu energiu z koncertu. Po Helloweene nasledovala Dogma inc. a Metropolis.

Posledný deň festivalu ukončili vystúpenia troch skupín. Ako prvá sa predstavila skupina Anthology. V hlasovaní na stránke Terchovského Budzogáňu vyhrali spomedzi prihlásených skupín, a tak sa stali predkapelou skupinám Desmod a Olympic. Po nich vystúpili „desmoďáci Ľudia spievali spolu s Kulym známe piesne Za tebou, Lavíny, Hemeroidy. Zotmelo sa a na scénu prišla posledná česká legendárna skupina Olympica s ňou Petr Janda. Veď, kto by už nepoznal jeho piesne Osmý den, Okno mé lásky, Dej mi víc své lásky.? Zaspievali si nielen starší, ale aj mladí ženy, muži i deti. Po vystúpení sa ozývalo známe: „Ešte,ešte“ a Petr Janda spolu so svojou skupinou prišiel na pódium a odohral „prídavky“ Skončili sme jasná správa a Slzy tví mámy .

Vystúpenia interpretov na celom festivale boli natoľko výborné, že u väčšiny ľudí zakryli nedostatky, ktoré sa určite bude snažiť organizátor odstrániť pri organizácii ďalšieho ročníka.

Skupina Iné Kafe vystúpila tento rok iba na štyroch letných festivaloch na Slovensku. Medzi ne patril aj Terchovský Budzogáň. V rámci neho som pre Vás pripravila rozhovor s lídrom skupiny Vratkom Rohoňom.

Ako hodnotíš vašu letnú koncertnú šnúru? Koncerty boli výborné. Mali sme to tak ako vždy rozložené geograficky – Čechy , Morava , južné východné a tuná severné Slovensko. Budzogáň určite patril k tým lepším festivalom – veľa ľudí, dobré počasie, skvelá atmosféra.

Mohli by ste porovnať festivaly s vašimi koncertmi? V lete hráme zopár festivalov a v zime máme vlastné koncerty. Každé ročné obdobie má svoje čaro . Jedno aj druhé má atmosféru a svoje špecifické pre.

Chystáte turné ? Áno. Teraz v októbri vyjde doska „Právo na štastie“ , takže asi vo februári chystáme k nej tour. Potom dlho turné nebude. Najbližšie plánované turné bude, až keď budeme oslavovať 20.rokov kapely, čiže asi o štyri roky.

Rituál pred alebo po koncerte. Vždy sa hádame s technikmi, lebo nikdy nič nefunguje.(smiech) Ale nakoniec to vždy vyriešime za päť minút a je to v pohode. Rituál nechávame na pódium. Chceme odovzdať ľuďom energiu a zobrať si ju aj od nich. Snažíme sa, aby po skončení koncertu, boli obidve strany spokojné. ** Nesplnený sen kapely.** Nesnívame o nejakých extrémoch. Raz sme hrali na koncerte v Poľsku, kde bolo 400 000 ľudí a to sa už asi nedá prekonať. Ja som to rozdýchaval celé prázdniny, myslím že v roku 2003. To bolo niečo neskutočné, niečo neuveriteľné…

Kto je vaším vzorom? Na začiatku, keď sme riešili punkovú scénu, tak Green Day. Na tom sme vyrastali. Dnes by sme ako vzor Iné Kafe zadefinovali: „Dobre zahraté, dobre nahraté, dobre zmanažované Iné Kafe.“ To v podstate nie je ani vzor, ale skôr pre nás výzva, čo chceme robiť. Kapela má 16 rokov a nechceme sklamať fanúšikov. Jedna vec je ich počúvať, ale druhá zachovať si vlastnú tvár a hľadať cestu medzi tým, čo chcú oni a čo chceme my.

Máte spoločné záľuby? Naším spoločným hobby je hudba, i keď každý z nás má rád iné kapely, rôzne hudobné štýly. Moje hobby je samozrejme moja druhá robota – lietanie. To je najlepšia práca na svete,potom ešte veterány a domáce kutenie. Keď mám náhodou čas byť jeden deň v roku doma, tak rád porobím niečo v záhrade. Som úplne taký „strejda“.

Čo vás „odrazilo“ a zrazu sa z neznámej skupiny stala známa hudobná formácia ? Mali skupiny v minulosti väčšiu šancu presadiť sa ako dnes ? Asi tá tvrdá robota. Dnes veľa kapiel narieka , že nie je taká doba ako kedysi, a dnes sa dá ťažko presadiť. To je hovadina, pretože voľakedy nebol internet, facebook, youtube. Keď sa chcel človek presadiť, musel lepiť smetiská svojimi plagátmi, aby si ho niekto všimol. Dnes je viacero možností. Každý druhý chalan má počítač so stiahnutým softvérom na nahrávanie pesničiek. Tam si to nahrá, vydá, hodí si to na stránku, ľudia si to sťahujú, kamoši si to „polinkujú“. Už to decká počúvajú, babenky sa zamilujú, ofiny sú nafotené na foťákoch, spravené vo photoshopoch, a už je kapela na svete. Gitary sa dnes dajú kúpiť pomaly „za päť korún“. Voľakedy to bolo oveľa, oveľa ťažšie – či už zohnať gitary, vystúpiť na festivaloch, v rockových kluboch, ktorých bolo málo oproti dnešku. Nie je to síce ružové, ale internet je úžasný fenomén, čo keď sme my začínali, nebol. Podľa mňa to majú kapely dnes jednoduchšie.

Odkaz fanúšikom. Počkajte si na novú dosku, na ktorej sme pracovali trištvrte roka. Na predošlých doskách sme robili tri týždne. Na súčasnej doske sme robili dlhšie. Bude veľmi bohatá, sú na nej rôznorodé pesničky, ale stále je to typické Iné Kafe. Nenahrali a nepustili by sme ľuďom niečo, čo by sa vymykalo značke Iné Kafe a tomu, čo cítime. Fanúšikom odkazujem, nech nám zostanú naklonení.

Lucia Sluková