Martin Károly Rôzne

Údenou slaninou vtákom nepomôžeme – naopak

Zima je obdobím, kedy si zvieratá, najmä pod snehom, len ťažko hľadajú obživu. O to viac to platí pre vtáky žijúce v blízkosti ľudských obydlí, preto sa im mnohí rozhodnú pomôcť a prikrmovať ich. Je však slanina tou najlepšou voľbou? A čo iné vtákom

Akým ďalším spôsobom ich môžeme v tomto ročnom období chrániť? Zisťovali sme u pracovníka oddelenia ekológie živočíchov Ústavu ekológie lesa SAV a zároveň vedúceho zvolenskej pobočky SOS/BirdLife Slovensko Ing. Mareka Veľkého PhD.

Najčastejšie sa u nás v zime môžeme stretnúť so sýkorkami, drozdami, brhlíkmi, glezgami, pinkami, ďatľami, zelienkami, stehlíkmi a samozrejme vrabcami a holubmi. Všetky z nich potrebujú vhodnú potravu, ktorú im môžeme nasypať do kŕmidiel a zaistiť im tak, že prežijú najchladnejšie ročné obdobie. „Kŕmidlá by mali byť umiestnené vyššie nad zemou s voľným príletom zo všetkých strán, mimo dosahu psov a mačiek. Mali by mať ochrannú striešku proti nasneženiu na potravu a jej navlhnutiu. Vhodným miestom na kŕmidlo môže byť aj balkón,“ vysvetľuje Marek Veľký.

Najvhodnejšou potravou pre vtáky je slnečnica kvôli množstvu energie, ovos, proso, pšenica, ohryzok z jablka alebo jablká nakrájané na kolieska, ktoré možno rozhodiť pod kríky, a ktoré majú veľmi radi najmä drozdy čierne. Predovšetkým vrabce, ale i holuby zas obľubujú suché pečivo. Slaninou tiež nič nepokazíme. Veľký však upozorňuje na to, že v žiadnom prípade nesmie byť solená, korenená alebo údená, a ak, tak len v minimálnej miere. V opačnom prípade vtákom skôr uškodíme, ako pomôžeme, nakoľko im spôsobuje zažívacie ťažkosti.

Okrem prikrmovania môžeme vtákom pomôcť aj vyvesovaním hniezdnych búdok. „V zime ich využívajú na nocovanie, kde sa chránia pred snehom a mrazom a na jar až v lete na hniezdenie a výchovu potomstva,“ hovorí Marek Veľký a zároveň dodáva, kam tieto hniezdne búdky umiestniť: „Malo by to byť čo najbližšie ku kmeňu stromu, vyššie nad zemou, s voľným príletom na vletový otvor“. Rovnako ako pri kŕmidlách by mali byť mimo dosahu psov a mačiek. Balkón však v tomto prípade neodporúča, najvhodnejšie miesto je strom a to najlepšie listnatý.

Niekedy však i napriek snahe mnohých ľudí, nájdeme v lese, na ceste, či na sídlisku raneného alebo zmrznutého vtáka. V prípade, že stále žije, mali by sme sa mu snažiť pomôcť. Na webovej stránke www.vtaky.sk môžeme vyhľadať „vtáčiu prvú pomoc“ a pokračovať podľa inštrukcií. „Najlepšie a najrýchlejšie riešenie je kontaktovať zoológa zo Štátnej ochrany prírody v regióne, ktorého možno nájsť podľa regiónov na ich internetovej stránke. Všetci zoológovia sú kompetentní ľudia, ktorí tieto situácie majú povinnosť riešiť, ak ide o chráneného živočícha,“ informuje Veľký. A chránenými živočíchmi sú u nás všetky voľne žijúce vtáky. ** Monika Vengrínová**

vtacie budky
10
Galéria
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM