Vyďobnutý poslanec

Satira a humor sa za ostatné roky postupne stratil z pultov novinových stánkov, nerátajúc politické komentáre. Absenciu tohto žánru sa aspoň čiastočne snaží doplniť aj Žiar24. Prečítajte si satirickú poviedku Gašpara Grendára na aktuálnu tému.

Martin Károly

V jednej krajine bol raz jeden chudobný človek. Niežeby bol iba jeden, ale v tejto rozprávke sa nespomína všetkých päť miliónov chudobných.

Tento jeden chudobný človek túžil v niečo veriť. Ale v čo? Skúšal už veriť vlastným očiam. Ako však, keď za posledné roky videl také veci, že neveril vlastným očiam. Veril už aj v nejaký „fond“, a dodnes neverí, že veril. Ťažko sa mu chudobnému človeku rozhodnúť. I dal sa teda do meditovania. Po mnohých- premnohých bezsenných nociach zvedel konečne, že ak veriť, tak jedine v poslanca. Aké sa mu to teraz zdalo jednoduché. Veď je to poslancovo poslanie, aby mu ľudia verili.

Chudobný človek si už potom poradil aj s problémom, ktorému poslancovi veriť. V prvom rade sa rozhodol, že to bude jeden z tých najvyšších.

I zobral teda prevelikú plachtu s menoslovom tých najvyvolenejších a voslep oka prstom ďobol. Veď ako vraví biblická múdrosť: Čert ako diabol". Všetci sú predsa rovnako vyvolení.

Od tej chvíle tento „vyďobnutý“ poslanec nemal vernejšieho medzi vernými. Chudobný človek veril v poslancovu dobrotu, bezúhonnosť a rýdzi charakter. Veril jeho strastiplným starostiam a majetkom, Veril jeho čistým ideám a obrovskej ľudskosti, ktorá žiarila z každého jeho slova, ako tá auróra- hviezda najjasnejšia. A keby tomu človeku čol len trochu viac ostávalo, ako len navieru, bol by veru v prospech toho svojho „vyďobnutého“ poslanca aj nadáciu založil.

A tak to šlo roky, rokúce. I veril chudobný človek, že jeho viera odmeny dôjde už na tomto svete.

O viere toho chudobného človeka dozvedel sa ten „vyďobnutý“ poslanec. Ako? To veru nik nevie, ani všelijaké tie vedmy vedúce. Rozhodol sa teda, že ten chudobný človek si za svoju vieru zaslúži dôjsť odmeny.

I zjavil sa mu vo sne a takto mu riekol: „Nemysli si ty jeden chudobný človeče, že o tebe nič neviem. Viem ako ti je. Veď mi dvaja sme za jedno. Ja verím v teba a ty zas správne vo mňa veríš. Vezmem ťa teraz so sebou a ukážem ti, k čomu všetkému dôjdeš.

Tu začali sa spolu vznášať a putovať priestorom, pričom „vyďobnutý“ poslanec svojou otcovskou rukou pevne- prepevne zvieral ruku toho chudobného človeka.

Prvé prišli k rôznym pracovným príležitostiam. I vyrazilo chudobnému človeku v radostnom očakávaní dych. Všimnúc si to „vyďobnutý“ poslanec, takto k nemu riekol: „Toho si ty, jeden chudobný človek nevšímaj. Iné ti ja ukážem.“ A už tu boli luxusné vily, bavoráky, chaty, hotelové komplexy, fabriky. Jednorázové obleky, a nejednorázové plesy. Úľav všelijakých, od výmyslu sveta. No proste všeličoho, až oči prechádzali.

Keď takto všetko prešli, ocitli sa zrazu v kameňolome. Tu „vyďobnutý“ poslanec ukázal tomu chudobnému človeku jeden kamea riekol: „Pod týmto kameňom si vykopeš všetko, to, čo som ti ukázal. Teraz však nemáš ako, tak si ho dobre poznač, a ráno sa k nemu vráť.

Akože si si poznačím, keď som takmer nahý,“ vzdychol chudobný človek. Avšak „vyďobnutý“ poslanec i v tomto chudobnému človeku poradil.: „Urob naň potrebu, tak si ho spoznáš,

Poslúchol teda veriaci chudobný človek a poznačil. Potom sa prebudil, teplý znak pod ním.

A tak šťastia a odmeny došiel ten jeden chudobný človek, bo už dávno stolicu nemal.

Gašpar Grendár Ilustračné foto

Odporúčame

Tento článok nie je možné komentovať.