Zomrel najstarší generál na Slovensku, storočnice sa nedožil

„Nikdy som nebol sám, šiel som s prúdom, ktorý si razil tú lepšiu cestu do života,“ skonštatoval Strcula pri oslave svojich 99 narodenín. Najsilnejšie spomienky mal na obdobie druhej svetovej vojny, najťažšie na spoločenské zmeny. Svoj voľný čas venoval predovšetkým rezbárstvu, ktoré vnímal ako maľbu nožíkom. „Vystrúham čo len chcete na svete,“ povedal minulý rok.

Ján Samuel Strcula sa narodil 4. mája 1912 vo Vyšnej Boci. Na základnú vojenskú službu nastúpil v októbri 1936, slúžil v 201. delostre­leckom pluku v Ružomberku. O rok neskôr nastúpil do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. Pôsobil v delostreleckom pluku vo Frenštáte pod Radhoštěm. V roku 1938 počas mobilizácie bol pobočníkom veliteľa I. oddielu delostreleckého pluku 37 pri Opave.

Neskôr, po návrate na Slovensko, boli jeho pôsobiskom delostrelecké útvary v Ružomberku, Brezne a Žiline. Zažil poľné ťaženie slovenskej armády na východnom fronte v roku 1941. Od júna 1944 velil batérii delostreleckého pluku 2, tzv. východoslovenskej armády vo Vyšnom Mirošove. Po odzbrojení oboch divízií nemeckými vojskami sa mu podarilo prebiť na povstalecké územie.

Stal sa veliteľom delostreleckej batérie Kosatec v priestore: Kráľová Lehota – Malužiná – Čertovica, neskôr bol veliteľom delostrelectva celej skupiny. Jeho batéria zničila nemecký pancierový vlak, úspešne prepadla nemecké letisko Mokraď. Po ústupe povstalcov do hôr pôsobil v partizánskom zväzku Stalin v Nízkych Tatrách. Od februára 1945 bol príslušníkom delostrelectva 1. čs. armádneho zboru.

V apríli 1954 ho vymenovali do hodnosti generálmajora. Pôsobil ako veliteľ mechanizovanej divízie v Olomouci, od roku 1958 v Trenčíne ako zástupca veliteľa vojenského okruhu. Svoju vojenskú kariéru zavŕšil ako inšpektor pre materiálne otázky výcvikovej základne, zodolnenia letísk a bytovej výstavby ministerstva obrany v Prahe. Do zálohy odišiel v roku 1972. Počas svojho pôsobenia v armáde získal cez desať vyznamenaní.

„V armáde dominovalo to naše, spoločné, spoločne sme šli za svojím cieľom. V armáde boli dôležité tie dobré vlastnosti, tie zlé sme museli odložiť do prachu,“ povedal ešte vlani generál Strcula. Ako dodal, najťažšie chvíle v armáde zažil pri spoločenských zmenách.

„Keď príde spoločenská zmena, armáda stráca pôdu pod nohami a musí rýchlo hľadať novú základňu. Ťažko si viete predstaviť situáciu vojaka z povolania, keď krachla prvá republika a zmenila sa orientácia armády,“ dodal s tým, že ani za slovenského štátu nepodľahla armáda fašistickej ideológii. Naopak, demokratické princípy v nej sa ešte upevňovali. Na sklonku svojho života žil generál Ján Samuel Strcula v Trenčíne.