Pani Marta o Hudobnom lete: Do Trenčianskych Teplíc som priletela už 53 krát, FOTO
Pani Marta preletí každoročne tisícky kilometrov a zúčastní sa všetkých koncertov Hudobného leta v Trenčianskych Tepliciach. Vzácnosťou je, že si od roku 1966 zakaždým rezervuje to isté miesto.
Pani Marta je dáma, ktorá pochádza z mesta Trenčianske Teplice. Väčšinu roka trávi na inom kontinente so svojimi deťmi a vnúčatami. Do Trenčianskych Teplíc priletí každý rok aj kvôli Hudobnému letu. Tento rok sa koná 73. ročník najstaršieho festivalu vážnej hudby v strednej Európe. Festival navštevuje nepretržite už 53 rokov.
Hudobné leto bolo vždy považované za vrcholnú kultúrnu udalosť mesta Trenčianske Teplice. V súčasnosti sa otvára širšej vekovej kategórii, no festival navštevujú stále aj generácie, ktoré si pamätajú jeho začiatky a pompézne obdobia. Pani Marta je Hudobnému letu verná už 53 rokov a chce ho navštevovať až do svojej 100-ky.
Pani Marta navštevuje Hudobné leto už od roku 1966 a vždy má rezervované to isté miesto na sedenie. Vtedy mala len 21 rokov. Festival je pre ňu významný z viacerých dôvodov. Milovala spev a tanec a sama sa dostala na pódium podujatia. Vďaka vystúpeniam na Hudobnom lete sa dokonca zoznámila so svojím manželom, s ktorým trávi prevažnú časť roka na inom kontinente. „Rada som spievala, tancovala, milujem ľudí, tak som sa tu zoznámila s mnohými, ktorí milujú kultúru. V terajšom Kursalone sme s manželom mali dokonca svadbu. V 70-tych rokoch som odišla najskôr do Spojených štátov. Chcela som sa pozrieť ako sa tam žije, navštíviť svojich priateľov a príbuzných. Ale do Teplíc som sa vrátila, pretože toto mesto je pre mňa domov. Veľa som cestovala, ale žila som tu. Trenčianske Teplice sú len jedny na svete. Teraz som síce veľkú časť roka v zahraničí, no stále sa sem vraciam“.
Hudobné leto bola vždy noblesa
Staré fotografie zobrazujú pompéznosť podujatia a noblesne oblečených ľudí. Pani Marta to tak cíti dodnes.
„Ctím si umelcov, podujatie a organizátorov. Chodím v dlhých šatách, lebo tak to tu bolo. Spoločnosť v Tepliciach tvorili lekári, právnici. Bol tu červený koberec, dámy chodili v dlhých večerných róbach a páni v smokingu alebo dokonca fraku. Prichádzala sem noblesa z Teplíc a okolia. Aj dnes na koncertoch stretávam celé rodiny, ktoré prišli vzdať úctu a pozrieť sa na umelcov. Tým, že sa elegantne oblečiem, vzdávam úctu hudobným majstrom a organizátorom.“
Zo študentov sa stali vážení hudobníci
Už na prvom ročníku festivalu v roku 1937 vystupovali na podujatí komorné združenia z Prahy, Atén, Ríma, Viedne, Bruselu, Sofie, Budapešti, Drážďan, Berlína a samozrejme Slovenska. Hudobné leto privítalo telesá ako Manzerovo kvarteto alebo Spevácky zbor slovenských učiteľov s dirigentom Milošom Ruppeldtom. Súčasťou bol klavirista a hudobný skladateľ Rudolf Macudzinski, vrcholnou udalosťou bola v prvom ročníku Sonatína od Eugena Suchoňa.
Hudobné leto privítalo aj skladateľov ako Mikuláš Schneider-Trnavský či Karol Elbert. Aj ďalších ročníkov sa zúčastnili napríklad Orchester Slovenského rozhlasu s dirigentom Františkom Babuškom a Michalom Knechtsbergom, Véghovo kvarteto z Budapešti, viedenský sólista z La Scala Tancredi Pasero, od roku 1950 takmer pravidelne až dodnes Slovenská filharmónia.
„Spomínam si na operu, operetu z Prešova či Košíc. Chodili sem významné ansámble. Keď spievala Anka Starostová Madame Butterfly, všetkým sa podlamovali kolená. Hudobníci zo Štátneho komorného orchestra Žilina, ktorí tu tento rok vystupovali, boli vtedy študenti. Toľko mojich študentiek bolo do nich zaľúbených. Tento rok som sa tu s nimi rozprávala. Je to už toľko rokov, ale hovorím, že vyzeráme všetci stále veľmi dobre,“ spomína pani Marta s úsmevom.
Festival klasickej hudby pravidelne hostil predovšetkým českých a slovenských umelcov. Na tradíciu nadväzuje aj dnes, čím zároveň vzdáva úctu Československu a jeho 100. výročiu.
Nie všetky koncerty sa jej páčia, ale nevynechá ani jeden
„Chodím na všetky koncerty, pretože chcem vedieť, čo iných ľudí baví. Aj keď nie všetky koncerty sú v súčasnosti podľa môjho vkusu, ale sme rôzni. Nezavrhujem podujatia, ak ma nebavia. Preto chodím na všetko. Len na základe toho, že som bola aj na minulých ročníkoch viem porovnať, zhodnotiť. Napríklad Simonu Martausovú milujem, aj keď to nie je klasika.“ Pani Marta si na Hudobné leto každý rok zabezpečí permanentku a rezervuje to isté miesto od roku 1966. Pripomína jej minulé roky. „Ľudia sa ma pýtajú: ty sem stále chodíš? A ja im na to: áno stále sem chodím a kým budem žiť, tak sem budem chodiť a sedieť na tom istom mieste“.
V 60. – 70. rokoch ľudia žili v Trenčianskych Tepliciach od rána do večera, čo sa mesto snaží navrátiť. Gro všetkého sa konalo v Kursalone. „Pracoval tu čašník Bandi, ktorý rozosmial celé osadentstvo. Pamätám si, keď prvýkrát prišiel Peter Dvorský. Tých ľudí, čo chodia dnes si pamätám ako mladých. Bolo mi tu dobre. Žili sme spoločenským životom. Park bol plný, lavičky boli plné. Dnes sa to o niečo zmenilo. Je to ale životný štýl. My si možno povieme že to nie je ono, ale mladí ľudia žijú iným štýlom ako my, asi to tak má byť,“ dodáva pani Marta na záver.
Hudobné leto vyvrcholí 6. septembra, kedy bude ukončené záverečným koncertom so Slovenskou filharmóniou.
Viac o hudobnom lete sa môžete dočítať na www.hudobneleto.sk.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trenčína a okolia
Pozrite si aj fotogalériu pôvodnej atmosféry Hudobného leta v Trenčianskych Tepliciach
Foto: ilustračné