ARTFILM: Pokrstia monografiu o režisérovi Jánovi Kadárovi
Na Art Film Feste v Trenčianskychh Tepliciach dnes večer pokrstia anglickú verziu monografie Ján Kadár za osobnej účasti autora Václava Maceka. Pôvodná verzia knihy vyšla pred tromi rokmi. "Vydanie monografie v anglickom preklade bol risk.
Ale Ján Kadár nebol len významný režisér a scenárista slovenského a československého filmu. Patril aj k uznávaným autorom kanadskej kinematografie. A zasiahol aj do histórie amerického filmu. Pritom nemal žiadny papier, ktorý by ho oprávňoval režírovať," uviedol autor publikácie, ktorý je filmovým teoretikom a historikom.
Po krste knihy bude nasledovať Master Class spoločne so Sharon Mann, ktorá bola Kadárovou študentkou a spolupracovníčkou. „Našiel som ju cez internet, keď som hľadal študentov, ktorých Kadár učil na American Film Institut v Los Angeles. Veľmi mi pomohla s fotografiami z nakrúcania televíznych filmov The Other Side of Hell a Freedom Road,“ dodal Macek.
Na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach pokračuje filmový maratón. Svoje snímky dnes osobne uvedú režisér Jonas Holmström zo Švédska (Pieseň zajtrajška) a filmárka Belma Bas z Turecka (Zefir). Ich snímky bojujú o cenu v Medzinárodnej súťaži hraných filmov.
Ján Kadár sa narodil v Budapešti v roku 1918. O 22 rokov neskôr debutoval samostatným hraným filmom Katka (1949). S režisérom, scenáristom a dramaturgom Elmarom Klosom nakrútil osem celovečerných filmov – Únos (1952), Hudba z Marsu (1955), Tam na konečné (1957), Tři přání (1958), Smrt si říká Engelchen (1963), Obžalovaný (1964), Obchod na korze (1965) a Touha zvaná Anada (1969). Práve ich snímka Obchod na korze sa stala prvým československým filmom, ktorý získal Oscara. Od začiatku 70-tych rokov 20. storočia pôsobil Kadár v USA a Kanade. Jeho film Co mi táta nalhal (1975) získal cenu Zlatý glóbus 1975 za najlepší zahraničný film. Napriek tomu, že nedokončil štúdium práv na Karlovej Univerzite v Prahe, Školu umeleckých remesiel v Bratislave ani Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení v Prahe, stal sa jedným z najuznávanejších filmárov. V roku 1969 ho denník The New York Times zaradil medzi 50 najdôležitejších režisérov sveta.