Čas kedy sa aj tým najsilnejším tlačia slzy do očí
Pri spomienke na zosnulých si aspoň chvíľkou ticha, krátkou modlitbou, zapálením sviečok, prinesením čerstvých či umelých kvetov a vencov, v týchto a nasledujúcich dňoch pripomíname ľudí, ktorí nás opustili za rôznych okolností.
Ide o našich najbližších príslušníkov rodiny, známych a kamarátov. Je to len málo, čo pre nich môžeme urobiť. Spomienka na nich v nás stále žije. Mnohým z nás, ktorým sa v pamäti vynoria myšlienky na situácie, ktoré sme s nimi strávili, sa tlačia aj slzy do očí. Znamenali pre nás viac, ako sme si vtedy mysleli. Najťažšie je to vtedy, keď ide o človeka, ktorý zomrel len nedávno.Uvedomujeme si ako nám veľmi chýba, čo všetko sme mu nestihli povedať, ako sme ho mali radi, ako nám na ňom záležalo a čo všetko sme chceli s ním ešte zažiť. Kladieme si otázku prečo sa to stalo. Najradšej by sme ho opätovne oživili. Pri hrobe mu len tíško šepkáme, aký bol výnimočný a ako sme ho mali veľmi radi.