Považskobystrický lekár Branislav Brežný (64) v elitnej skupine ocenených: Je to pre mňa veľká česť

Slnečnicou vďaky Slovenského zväzu sclerosis multiplex (SZSM) bol ocenený aj 64-ročný MUDr. Branislav Brežný z považskobys­trickej nemocnice. Rodák z Nitry žije v našom meste už od roku 1975 a od roku 1978 tu pôsobí ako neurológ. Toto ocenenie dostal nielen vďaka odbornosti, ale aj vďaka porozumeniu a láskavosti. My sme sa o nielen o tom s ním porozprávali.

Ako vnímate toto ocenenie?
Je to pre mňa veľká česť. Som poctený, že spolu so mnou boli ocenení aj takí lekári, ako profesori Traubner, Kurča a Turčáni. V podstate som sa dostal na piedestál s takými ľuďmi, s ktorými som sa stretával za tie roky, čo robím v tejto oblasti. Takže toto ocenenie je také zadosťučinenie za to, čo sa všetko vykonalo pre dobro tých ľudí, čo trpia týmto ochorením.

Je to najväčšie ocenenie vo vašej lekárskej kariére?
V podstate áno. Mal som síce ocenenia typu najlepšia prednáška roka, resp. nejaké ďakovné listy, ale my nejdeme za tým, aby sme boli ocenení. Robíme to preto, že nás medicína baví a chceme ľuďom pomôcť.

Ako skleróza multiplex navonok prejavuje?
Máme 26 rokov klub v Považskej Bystrici, kde sa snažíme občanov vychovať, že existuje tiež takéto ochorenie, ktoré hneď možno nevidieť, ako napríklad infarkt. Príznaky ochorenia sú skôr také, že ľudia vyzerajú akoby boli pripití, keďže ich trochu pohadzuje. Pričom iní ich možno aj trochu ohovárajú a ľudia s týmto ochorením sa preto trochu uzatvárajú do seba a odmietajú spoločnosť ľudí, keďže majú aj iné problémy, ako napríklad časté močenie, čo je pre iných spoločensky menej prípustné.

Dá sa to ochorenie nejako privolať?
Nie je to dedičné ochorenie, ani si to človek neprivolá sám, ono to proste na niekoho môže prísť. No počas ostatných 20 rokoch máme aspoň lieky, ktoré sme predtým nemali. Teraz ich máme 14–15 a môžeme si vyberať najvhodnejší. V starých knihách sa píše, že prežiť s touto chorobou sa dá 10–15 rokov. No táto hranica sa posunula.

Aká má byť prevencia?
My nevieme, čo tú chorobu spôsobuje, ale poznáme určite zákonitosti. Častejšie ochorejú fajčiari, keď je znížená hladina vitamínu D, vplývajú na to aj určité vírusy, ktorých je popísaných asi 120. Je to autoimunitné ochorenie, no a proste niečo naštartuje vlastný imunitný systém, že bude reagovať takýmto zvrhlým spôsobom. Mal by pomôcť správny životný štýl, no máme aj športovcov a nefajčiarov, čo takto ochoreli, resp. tých, čo boli na slnku.

Aký je výskyt tejto choroby v Považskej Bystrici a okolí?
Táto choroba sa vyskytuje v určitej zemepisnej šírke viac, no a my sme v nej. Odhaduje sa 180 ochorení na 100 000 obyvateľov. V bývalom považskobystrickom okrese, v ktorom bolo 180 000 obyvateľov, teda bude 250–280 pacientov, ktorí sú v liečení. Tento počet narastá vďaka skvelej diagnostike, keďže vieme to zachytiť už v počiatočnej fáze, resp. vieme predĺžiť život.

Koľko pacientov ste mali vy?
To sa nedá takto povedať, keďže nemáme k tomu ani register. Kedysi sa odhadovalo, že v Československu je 8000 pacientov, teraz sa taký počet odhaduje len na Slovensku.

Mali ste nejaký špeciálny prípad, ktorý vám utkvel v pamäti?
Každý prípad je jedinečný. Máme veľmi pekné prípady, keď pacient bol aj päť rokov bez ataku, resp. jedna pani mala aj deti bez zhoršenia stavu, keďže tehotenstvo vie zhoršiť stav. No boli aj nezdary, keď sme prišli o niekoľko mladých ľudí pomerne rýchlo. V pamäti sú úspechy aj neúspechy, našťastie, viac je úspechov.

Čo by sa dalo robiť lepšie v Považskej Bystrici?
V zdravotníctve je určitá kríza, preto nemáme možno hneď všetko, čo by sme chceli. Jeden ďalší stroj na magnetickú rezonanciu by nám pomohol, nehovorím, že musí byť priamo v Považskej Bystrici, ale aspoň v kraji. No je otázka, či sa to finančne dá uniesť, aby každý mal magnetickú rezonanciu. Ale na Slovensku sú lieky na túto chorobu od poisťovní hradené, čo je úžasná vec. V okolitých krajinách to tak úplne nie je.

Čo ešte robíte okrem tradičnej lekárskej činnosti?
Som v lekárskej rade SZSM, v klube SM pri SZSM v Považskej Bystrici, píšem články do nášho časopisu Nádej, robím prednášky, viedol som diskusie, vzdelávacie kurzy a ďalšie podobné veci.

Môže vás zaujímať:
Významné ocenenie pre lekára považskobystrickej nemocnice: Meno, na ktoré môžme byť hrdí

Foto: ilustračné