22 rokov po

Táto udalosť sa stala základným medzníkom pádu socialistického zriadenia na území vtedajšej Československej socialistickej republiky (ČSSR).
TASR prináša výberový prehľad udalostí, ktoré súviseli so 17. novembrom 1989 a pádom socializmu.

ROK 1989

31. októbra – Česká národná rada (ČNR) a Slovenská národná rada (SNR) napriek niektorým negatívnym postojom u slovenskej strany vyslovili súhlas s ideou jedinej ústavy pre celú federáciu.

16. novembra – V Bratislave sa uskutočnila demonštrácia študentov pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva. Protestujúci pochodovali k budove ministerstva školstva. Predniesli požiadavky súvisiace so zlepšením kvality vzdelávania, demokratizácie spoločnosti a školstva.

17. novembra – Pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva došlo v Prahe na Národnej triede k veľkej demonštrácii, ktorej brutálne násilné potlačenie odštartovalo prelomové politické zmeny v krajine, čo malo za následok pád socializmu.

19. novembra – V Prahe oficiálne ustanovili Občianske fórum (OF). V hlavnom meste Slovenska, v priestoroch Umeleckej besedy, sa stretlo približne 500 ľudí. Z nich sa 300 pripojilo svojím podpisom k protestu proti zásahu Verejnej bezpečnosti v Prahe 17. novembra. V Bratislave, v byte Jána Langoša, bolo založené hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Milan Kňažko bol v tom čase v Prahe. Nadväzujúc na svoje predchádzajúce antikomunistické vystúpenia sa stal členom OF.

20. novembra – Slovenskí vysokoškoláci vstúpili do okupačného štrajku podporovaného štrajkom hercov a divadelníkov. Významnou organizačno-informačnou zložkou počas revolúcie sa stal Koordinačný výbor slovenských vysokých škôl, ktorý pôsobil v súčinnosti s podobným celoštátnym orgánom celej federácie.

21. novembra – Na Šafárikovom námestí v Bratislave v blízkosti auly Univerzity Komenského (UK) sa zhromaždili študenti, ktorí vyslovili požiadavky na demokratizáciu spoločnosti a na prešetrenie pražských udalostí zo 17. novembra.

21. novembra – Došlo k prvému stretnutiu medzi predstaviteľmi OF a vtedajším predsedom československej vlády Ladislavom Adamcom, ktorý ešte nemal záujem o stretnutie s lídrom OF Václavom Havlom.

22. novembra – Konal sa prvý míting na Námestí SNP v Bratislave. Na míting nadviazalo množstvo ďalších, na ktorých sa zúčastnili tisícky ľudí. Moderovali ich Ján Budaj a Milan Kňažko.

22. novembra – Pracovníci Slovenského národného divadla (SND) ponúkli svoje priestory na verejnú diskusiu.

24. novembra – Ústredný výbor (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ) schválil odstúpenie Miloša Jakeša z postu generálneho tajomníka ÚV KSČ, ako aj rezignáciu všetkých členov svojho predsedníctva a sekretariátu.

25. novembra – VPN vydala vyhlásenie, ktoré sa zhodovalo s demokratickými požiadavkami OF, pričom jednoznačne stálo na pozícii silnej federácie.

27. novembra – Na území celej republiky sa od 12. hod. do 14. hod. uskutočnil generálny štrajk s heslom dňa: Odstúpte!

28. novembra – Ján Čarnogurský (23. novembra prepustený z väzenia), ktorý sa v mene VPN v predchádzajúcich dňoch spojil s predstaviteľmi OF, spolu s Václavom Havlom predložili predsedníctvu vlády spoločné požiadavky oboch hnutí. Bolo medzi nimi aj zrušenie cenzúry a vedúcej úlohy KSČ.

29. novembra – V Ústave Československej socialistickej republiky hlasovaním vo Federálnom zhromaždení (FZ) odstránili článok 4 o vedúcej úlohe KSČ a o výchove v duchu marxizmu-leninizmu.

30. novembra – SNR prijala demisiu svojho predsedu Viliama Šalgoviča. Za predsedu slovenského parlamentu zvolili Rudolfa Schustera, člena ÚV KSS a predsedu Krajského národného výboru Východosloven­ského kraja.

5. – 7. decembra – Tvorila sa nová česko-slovenská vláda, v ktorej sa predstavitelia komunistickej strany prvýkrát od roku 1948 dostali do menšinového postavenia. Dovtedajší komunistický premiér Ladislav Adamec bol pri jej zostavovaní neúspešný, preto 7. decembra podal demisiu. Poverenie na zostavenie vlády následne dostal od vtedajšieho prezidenta ČSSR Gustáva Husáka Marián Čalfa, ktorý bol takisto členom KSČ, ale po novembrových udalostiach sa stal členom VPN.

6. decembra – SNR z dôvodu transparentnosti vtedajšieho federatívneho usporiadania oprávnene pozmenila svoje rozhodnutie o existencii iba jednej ústavy na území vtedajšej ČSSR. Slovenský parlament rozhodol o vytvorení najskôr samostatných ústav oboch republík a až potom by došlo ku vzniku ústavy celej federácie.

10. decembra – Prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval novú Vládu národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom. Prezident následne zo svojej funkcie abdikoval. OF a VPN oficiálne oznámili kandidatúru Václava Havla na úrad prezidenta.

12. decembra – Ústredný výbor Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky schválil kandidatúru Alexandra Dubčeka na post prezidenta ČSSR. Za jeho kandidatúru sa postavila i Demokratická strana a Predsedníctvo SNR. To zároveň vymenovalo novú vládu SSR na čele s dovtedajším ministrom spravodlivosti Milanom Čičom, ktorý bol nominantom Komunistickej strany Slovenska (KSS). Vládu tvorilo deväť nestraníkov, šesť komunistov a iba jej podpredseda Vladimír Ondruš bol členom VPN. Neskôr sa stal členom tohto hnutia aj Milan Čič.

19. decembra – Česká národná rada (ČNR) nakoniec akceptovala situáciu v SNR a takisto pozmenila svoje uznesenie z 31. októbra 1989 o jednej federálnej ústave a súhlasila najskôr s vypracovaním ústav pre každú republiku (SR a ČR) osobitne.

28. decembra – Alexandra Dubčeka zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR po tom, ako sa po predchádzajúcej dohode s Václavom Havlom vzdal kandidatúry na post prezidenta vtedajšej federácie.

29. decembra – Václav Havel bol vo FZ aklamáciou jednohlasne zvolený za prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR).

Text + foto: TASR