Altánok v Trenčianskych s okrúhlym výročím: Viete prečo tu doteraz nestojí zámok?
Kto by nepoznal altánok v prekrásnych Trenčianskych Tepliciach. V týchto dňoch má okrúhle výročie, no v mestskej kronike sa uvádzajú aj ďalšie zaujímavé fakty...
V neďalekom kúpeľnom meste Trenčianske Teplice nájdeme množstvo architektonických pamiatok európskeho významu, ktoré sú už neoddeliteľnou súčasťou jeho histórie a dodnes vzbudzujú oprávnený záujem aj u zahraničných turistov. Dve z nich, ktoré patria medzi najznámejšie, oslavujú v tomto roku okrúhle výročie svojho vzniku. Poznáte ich históriu?
Trenčianskoteplický Hríb
Legendárny vyvýšený altánok, nachádzajúci sa na vápencovom brale nad križovatkou ulíc Ľudmily Podjavorinskej, Šrobárovej a M. R. Štefánika, oslávil podľa informácií mesta Trenčianske Teplice 90 rokov. Spomínané bralo nieslo kedysi podľa mesta názov Podskala.
„Z kroniky z roku 1937 sa dozvedáme, ako tu kedysi chceli postaviť zámok. Všetko, čo postavili, v noci odniesli čerti. Preto dodnes v Trenčianskych Tepliciach nemáme zámok,“ informuje kúpeľné mesto na svojej oficiálnej web stránke. Podľa spomínanej legendy je aj toto dôvod, prečo tam nikdy nebol postavený zámok.
Ľudia aj napriek tomu podľa mesta na bralo chodievali, aby sa z neho mohli kochať širokým okolím.
„Altánok v tvare hríba bol postavený v roku 1928 pri príležitosti 10. výročia Československej republiky. Vytvoril ho kováč Olšovský, ktorý bol skutočným majstrom vo svojom remesle. Vyrábal medené kotly, opravoval zariadenia páleníc a dokonca bol držiteľom koncesie pre výrobu a údržbu kotlov pre pálenice na území celého štátu. Olšovský najskôr strechu vytvoril, následne ju vytiahol na vrchol pomocou konského záprahu, oceľových lán a kladkostroja,“ spresňuje mesto
Okrúhle výročie svojho vzniku oslávi tento rok aj ďalšia architektonická pamiatka, bez ktorej si už mnohí Trenčianske Teplice ani nevieme predstaviť. O akú pamätihodnosť, ktorá dodnes slúži kúpeľným hosťom, sa jedná?
Turecké kúpele Hammam
Okrúhle 130. výročie oslávi v Trenčianskych Tepliciach aj jeden z najznámejších kúpeľných domov Hammam (turecké označenie pre parné kúpele), ktorý patrí podľa odbornej publikácie Architektúra na Slovensku medzi štýlovo najzaujímavejšie architektonické diela, aké na našom území v 19. storočí vznikli.
Podobne ako iné rekreačné stavby z tohto obdobia, aj exotické turecké kúpele našli svoj predobraz podľa spomínanej publikácie vo švajčiarskych horských stavbách.
Spoluautor publikácie tvrdí, že ich v roku 1888 dala postaviť vtedajšia vlastníčka kúpeľov Ifigénia de Castriéres, keď ju na výstave v Paríži zaujal model budovy kúpeľov známeho pražského architekta.
„Tak sa v maličkých Trenčianskych Tepliciach prekvapujúco spojil účel s formou, ba dokonca jeden viedenský novinár sa domnieval, že objekt stojí na mieste kúpeľov z čias tureckej okupácie,“ prezrádza o kúpeľnom dome kniha Architektúra na Slovensku.
V súčasnosti slúži kúpeľný dom Hammam ako odpočiváreň vedľajšieho bazéna Sina.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trenčína a okolia
Foto: ilustračné