Novinári s obľubou hľadajú senzácie a veľakrát niektoré nepodstatné, no „dobre znejúce“ správičky zveličia a podstatné, no „nezaujímavé“ objavy ani nespomenú. Marián sa na správach tohto typu skôr dobre baví. „Často takmer hystericky informujú o tom, že sa k nám blíži zabijácky asteroid, hoci je isté, že od nás preletí státisíce kilometrov a nie je žiadna šanca žeby nás ohrozil.“ Niekedy objavia „teplú vodu“ a informujú o prevratných nových objavoch, ku ktorým v skutočnosti došlo pred desiatimi rokmi. „Ešte sa mi hádam ani nestalo, že by som počul v televíznych novinách nejakú kompletne korektnú správu týkajúcu sa astronómie. Vždy urobia nejaké chyby. Niekedy je to pochopiteľné, inokedy až smiešne. Akékoľvek bulvárne znejúce novinárske správy o blížiacej sa záhube z vesmíru treba brať s veľkou rezervou,“ radí Marián. Podobne je to aj s rôznymi internetovými kačicami. Napríklad, keď pred pár rokmi kolovala na internete „zaručená“ sprava o tom, že na oblohe bude vidieť Mars veľký ako Mesiac v splne. Išlo samozrejme o úplnú hlúposť. Teoreticky by mohlo našu planétu z kozmu ohroziť mnoho veci. Okrem populárneho nárazu kométy či asteroidu by život na našej planéte mohol dokonale vyhladiť aj blízky výbuch supernovy či ešte väčšia explózia po zrážke dvoch neutrónových hviezd. „V skutočnosti už máme dokonale zmapované dráhy väčšiny blízkozemných asteroidov a žiadne reálne nebezpečenstvo nám od nich nehrozí. Pravdepodobnosť, že by sme ešte mohli objaviť nejaký veľký kus, niekoľko kilometrov v priemer), ktorý by mohol v blízkej budúcnosti vážne ohroziť život na Zemi je veľmi malá, hoci nie úplne nulová,“ tvrdí Marián. Malé asteroidy o veľkosti niekoľkých metrov však vstupujú do zemskej atmosféry pravidelne, horia v nej a my ich vidíme ako meteory. Väčšie kusy nezhoria celé a dopadnú na zem ako meteority. Mladý astronóm ďalej vysvetľuje. „Už sa stali prípady, že padajúce meteority poškodili auto či zranili človeka a je len šťastie, že doteraz (pravdepodobne) nikoho nezabili. Asteroidy o veľkosti niekoľkých desiatok metrov ani zďaleka nemáme objavené všetky a tieto by mohli spôsobiť vážnu lokálnu katastrofu, napríklad zničiť celé mesto.“ V roku 1908 kus meteoritu alebo kométy o veľkosti asi 50 metrov zničil niekoľko tisíc štvorcových kilometrov lesa v sibírskej Tunguzske. Aj tu bolo len šťastie, že zahynulo iba zopár sobov.

Sú aj iné veci, ktoré nás môžu z vesmíru ohroziť. Nespôsobia síce zánik ľudstva, no sú aktuálnejšie a môžu nám narobiť závažné problémy. "V súvislosti so súčasnou zvyšujúcou sa slnečnou aktivitou vyplýva veľké nebezpečenstvo z plazmatických erupcii na Slnku. Tie môžu pri zásahu Zeme vyvolať nielen pekné polárne žiare, ale aj spôsobiť rozsiahle celoplošné výpadky elektrického prúdu a telekomunikácií, poškodiť satelity, spáliť počítače a elektroniku,“ hovorí Marián. Známy prípad je z roku 1989. Veľká slnečná erupcia vtedy spôsobila rozsiahle elektrické výpadky v Kanade. Napríklad aj menši požiar v jadrovej elektrárni v USA. Ešte väčšia erupcia z roku 1859 zapríčinila obrovské poškodenia rodiacej sa telegrafnej siete po celom svete. "Pri súčasnej závislosti našej civilizácie na elektrotechnike by nás veľmi masívna slnečná erupcia mohla vrátiť späť o mnoho desaťročí,“ obáva sa Marián.

No a ďalšie málo známe nebezpečenstvo, ktoré nám však bude v blízkej budúcnosti zaručene narobí problémy, sme si spôsobili my sami. V priebehu 70. a 80. rokov vypustil Sovietsky zväz do vesmíru niekoľko desiatok vojenských radarových satelitov s jadrovým reaktorom na palube. Všetky tieto satelity sú už nefunkčné a zatiaľ obiehajú Zem vo výškach nad 600 km. Podľa Mariána sme si týmto spôsobili závažné problémy. „Vplyvom zbytkových molekúl atmosféry však pomaly klesajú nižšie. Nanajvýš o niekoľko desaťročí nám tento jadrový odpad z obežnej dráhy začne nekontrolovane „padať na hlavu“. Je to vec, o ktorej sa v súčasnosti veľmi nehovorí, no v blízkej budúcnosti ju určite bude nutné riešiť." Najbližšie sa budeme s Mariánom baviť na tému UFO či mimozemskej civilizácie.

Autor foto: Marián Šabo Foto: 1–2: Tzv. UFO oblaky pozorované v roku 2007. 3: Venuša. 4–5: Pozorovateľská akcia v observatóriu Žiar nad Hronom. 6: Venuša nad Mariánovým ďalekohľadom. 7–8: Konjukcie Mesiaca a Venuše. 9–10: Mesiac. 11: Mariánov ďalekohľad. 12: ISS a Discovery – pomerne vzácna fotka z približovania raketoplánu Discovery k ISS(ta jasnejšia „hviezdička“). 13: Chalan sledujúci prelet ISS. 14: Saturn v blízkosti hviezdy Porrima v súhvezdí Panna. 15: Zábery halových javov, tzv. bočných sĺnk. 16–18: Astronomické ďalekohľady z pozorovateľskej akcie v Modre. 19: Mesiac. 20–22: Zaujímavé zábery západu Slnka.