Moja cesta na ostrov dvoch tvári

Predchádzalo tomu uzavretie známok, nákupy ošatenia a ďalších potrieb na zmenu nielen časového, ale aj oveľa viac teplejšieho pásma. Ani sme sa nenazdali a nastál deň „D“. Deň odletu. Neodchádzali sme všetci naraz, pretože nás bolo veľa. Ja so spolužiačkou sme odlietali medzi poslednými zo školy 18. mája z upršanej Viedne a prileteli do nažhaveného Cypru. Po príchode do hotela na recepciu sme sa zvítali s manažérom ,ktorí nás oboznámil s prostredím hotela. Po príchode doň sme sa pobrali spať, lebo na druhý deň sme išli rovno do práce. Po pár dňoch som zistil, že v zamestnaneckých radoch má zastúpenie široká škála krajín. Či od domácich Cyperčanov cez nás Slovákov, Maďarov, Bulharov a v malých častiach aj Angličanov a Gruzíncov. Komunikácia v angličtine išla zo začiatku trochu z tuha, ale po čase sme sa aj veľa naučili. Záujem učiť sa aj cudzie jazyky bola na oboch stranách. Na našej učiť sa po Grécky, ale aj na ich učiť sa po Slovensky. Ako dni plynuli spoznávali sme sa s ostatnými študentmi, spolubývajúcimi, spolupracovníkmi . Začali sme objavovať neznáme prostredie. Čím viacej sme sa rozhliadali, tým viac krás ostrova sme začali vnímať. Cez voľno sme si spravili cyklistický výlet k neďalekej Cavo Greko alebo na autokare na druhú stranu Cypru. Všade bolo krásne prostredie- číre more, pekné pieskové pláže, palmy, mušle, korálové útesy. Navštívili sme aj kolísku histórie: Ide o miesto, kde sa zrodila bohyňa lásky Afrodita. Cyprus nie je len ostrovom krásneho prostredia, ale aj nočného života. Štát žije z turizmu. Boli tu atrakcie ako Lunapark a neskutočný počet nočných barov s diskotékami. Ako sme zistili, život tu nikdy nekončí . Kde hotely v večerami končia, v baroch sa začína žiť To sa deje dookola celú sezónu. Čo sa týka stravy. Nebola pre nás známa. Varili kalamare, mušle, chobotnice, krevety a ich národná Mousaka. Obľúbené mäso mali Jahňacie.
Po piatich mesiacoch sme sa so smútkom vracali naspäť na Slovensko. Svoj pobyt na Cypre by som zhodnotil ako dobrú skúsenosť do života. Spoznal som nielen veľa ľudí z rôznych Slovenska, ale aj celého sveta, zlepšil som sa v cudzom jazyku a čiastočne zdokonalil som sa vo svojej profesii -kuchár a naučil som sa zvládať stresové situácie. ** Erik Juríček**