Rodák z Považskej Bystrice dnes diplomatom: Na naše gymnázium nedám dopustiť
Považská Bystrica sa môže pochváliť tým, že z nej pochádza slovenský veľvyslanec v Albánsku Milan Cigánik. Úspešný diplomat sa na chvíľu vrátil na rodnú hrudu. Aké má spomienky na naše mesto?
Milan Cigánik je rodákom priamo z Považskej Bystrice, býval na Lánskej, kde navštevoval I. ZŠ, neskôr študoval na gymnáziu, na ktorom zmaturoval v roku 1978. Následne odišiel študovať na vysokú školu do Bratislavy a neskôr sa postupne začala jeho úspešná diplomatická kariéra. Pôsobil v Holandsku, vo Švajčiarsku a dnes je slovenským veľvyslancom v Albánsku. Pri príležitosti toho, že Slovensko bude v druhom polroku 2016 predsedať Rade Európskej únie (EÚ), zamieril medzi študentov gymnázia. Následne sme sa s ním porozprávali o Považskej Bystrici a jeho spomienkach na ňu.
Navštevovali ste I. ZŠ. Aké máte na ňu spomienky?
Výborné. Bolo to zaujímavé v tom, že žiak mohol prísť úplne bez
problémov do školy po vlastných nohách, nikto ho nemusel voziť. Každý
žiak tak vlastne pociťoval určitú slobodu a voľnosť, no a to bolo aj
v škole, pretože ten areál poskytoval úžasné možnosti aj po vyučovaní,
kde boli športoviská. Preto mám na to veľmi pozitívne spomienky.
Aké boli vaše obľúbené činnosti v tom čase?
V danom veku sme sa naháňali, hrali sme futbal, keďže na škole boli dve
futbalové ihriská. Bolo tam pieskovisko, doskočisko, čiže sme skákali do
diaľky. Bolo to plnohodnotné vyžitie sa v športových aktivitách.
Neskôr ste prešli na miestne gymnázium. Aké máte spomienky na
stredoškolské časy?
Veľmi dobré, pretože to je obdobie, keď človek prechádza určitým
vývojovým procesom a spoznáva svet fundovanejšie vďaka štúdiu. No a tiež
tu boli možnosti vyžitia sa so školou, aj vďaka rôznym vtedajším
aktivitám. Ja na gymnázium nenechám dopustiť. Poskytovalo všeobecné
vzdelanie a človek sa mohol neskôr rozhodnúť, čo bude jeho oblasť.
Aké sme mali obľúbené miesta?
Bola populárna v tej dobe hlavne horná časť Domanižanky, kde to na jar
pekne kvitlo a boli viditeľné aj ryby. No a keďže Považská Bystrica je
v lokalite hôr, tak sme pochodili všetky okolité kopce, najprv pešo, potom
na motorke.
Kde ste chodili za zábavou?
V tom období nebolo toľko možností, koľko je dnes. Ale na druhej strane,
keďže tých miest bolo menej, tak sme sa tam stretávali prakticky všetci a
nadväzovali sme priateľstvá. Vtedy bol Klub mladých, kde sa dalo napríklad
naučiť tancovať. No a v období 18 a viac rokov sme sa stretávali
v určitých zábavných centrách, nejaké diskotéky boli v kultúrnom dome.
A keď už hovoríme o dospeláckejšom posedení, obľúbený bol Tatran a
Hotel Manín.
Ako sa podľa vás Považská Bystrica za ten čas
zmenila?
Zásadne sa nezmenila z urbanistického a architektonického hľadiska. Vlastne
nová je tu len tá diaľnica, čo dáva taký nový obraz mesta. Ale čo sa
zmenilo najviac, to je hustota premávky. Teraz sú všetky cesty plné, ale to
je dôsledok technologického rozvoja. Teraz je aj Domanižanka hodne
zanedbaná. Stáva sa z mesta taká municipalitná oblasť, ak to
zjednoduším. Ľudia sa teraz koncentrujú hlavne k obchodným centrám. Ale
potešilo ma to, že sa vysadili nejaké stromy, čo som si všimol. Zeleň sa
tiež trochu udržuje, no na všetko treba dostatok energie.
Ste veľvyslancom v Albánsku, skúste preto porovnať tamojšie
mestá s Považskou Bystricou.
Určité rozdiely sú, keďže tamojšia architektúra má inú povahu. Je to
Juhovýchodná Európa a skôr je to orientované na ten juh. Taliansko je
sused, Grécko je tiež blízko. Ale nové stavby sa už podobajú, keďže ich
navrhujú medzinárodní architekti, resp. takí, čo študovali v zahraničí
a tie kultúry sa prenášajú medzi regiónmi. Dokonca aj v obchodných domoch
tých značiek, čo máme aj u nás, sú tak isto rozložené regály. Ale
celkovo sú tie mestá iné.
Ako často sa vraciate do Považskej Bystrice?
Príležitostne. Podľa toho, aké je situácia v pracovnom a osobnom živote.
Priemerne tak raz za štyri mesiace.
Ešte sa cítite ako Považskobystričan alebo už ako
Európan?
Ako svetoobčan.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Považskej Bystrice a okolia
Môže vás zaujímať:
Považskobystrický lekár Branislav Brežný (64) v elitnej skupine ocenených: Je to pre mňa veľká česť
Foto: ilustračné