Učiteľka Adriana Gombarčíková: Deťom často chýba láska, rodičom zas čas a to je zle!
Prečítajte si zaujímavý rozhovor s Adrianou Gombarčíkovou, ktorá je učiteľkou na Základnej škole Ul. Rastislavova. Vyspovedali sme ju otázkami o práci, dnešných deťoch i o tom, ako vidí pedagóg súčasné školstvo.
Vždy ste chceli byť učiteľkou?
Rozhodla som sa už vlastne ako 15-ročná, keď som išla na Strednú pedagogickú školu do Turčianskych Teplíc. Potom to učiteľstvo išlo so mnou. Teraz by som si vedela predstaviť aj inú prácu.
Aké predmety vyučujete a ktoré ročníky?
Vyučujem I. stupeň a na II. stupni učím výtvarnú výchovu.
Ktoré učivo podľa vás najviac baví žiakov?
Nedá sa presne špecifikovať, ktoré učivo je najobľúbenejšie, možno informatika. Často však zaváži to, ktorý učiteľ ten predmet vyučuje. Tohto učiteľa mám rád – mám rád aj jeho predmet.
A ktoré naopak nebaví?
Podobne je to aj s neobľúbeným predmetom. No nebaví ich literatúra, dejepis. Nudia ich nemenné fakty. Veľa detí nemá rado telesnú výchovu, hlavne dievčatá.
Čo podľa vás dnešným deťom chýba a v čom naopak vynikajú?
Vedia získavať množstvo informácií, majú väčší prehľad ako my v ich veku, majú viac možností. Sú však povrchní, nejdú do hĺbky problému. Možno je to tým rýchlym životom okolo. Často im chýba láska. Rodičia sa nestíhajú s deťmi rozprávať, nájsť si pre ne čas.
Keby ste si mohli znovu vybrať povolanie, boli by ste učiteľkou?
Asi nie, aj keď ma samotná práca s deťmi ma baví a napĺňa.
Čo vám najviac prináša vaša profesia?
Také tie momenty, keď si poviem: „Postoj chvíľa…“ Aj momenty, keď prváci píšu prvé slová s vyplazeným jazykom a v triede to jemne bzučí, lebo si to potichu diktujú, alebo keď zadám úlohu a aj ten najväčší rebel so záujmom pracuje.
V čom pociťujete zmenu vo vzťahu k dnešným deťom?
Práve v tej rýchlej dobe, kedy chceme toho veľa a často nezmysly od detí, učiteľov, rodičov. A vtom všetkom sa to dnešné dieťa stráca.
Aké sú dnešné deti z vášho pohľadu?
Ako som už naznačila, rodiča sa s deťmi málo rozprávajú, nemajú na nich čas. Deti sa utiekajú k televízii, k mobilu a k počítaču, kde navštevujú sociálne siete. To je ich priateľ a poradca. Potom im v reálnom živote často chýba cit, potreba komunikovať s okolím. Kedysi sa v autobuse cestou na výlet spievalo. Dnes má každé dieťa na ušiach slúchadlá a v ruke mobil.
Aký je váš pohľad na dnešné školstvo, čo si o ňom myslíte?
Aké školstvo, také deti. Učiteľ je nedocenený, v spoločnosti zaznávaný. Je zaťažený množstvom nepodstatných vecí, ktoré okolie nevidí. Na všetko treba „papier“, sme zavalení papiermi a deti sú niekde úplne na konci toho všetkého.