Psychologička Lucia z Trenčína: Známka by mala odrážať aj pokroky dieťaťa

Psychologička, terapeutka a supervízorka Lucia Čopíková pracuje v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Trenčíne, ktoré je školským zariadením v zriaďovateľskej pôsobnosti Okresného úradu v Trenčíne. Jeho zamestnanci poskytujú bezplatnú starostlivosť deťom od narodenia po ukončenie prípravy na povolanie, zákonným zástupcom detí, pedagogickým zamestnancom. Lucia Čopíková sa venuje predovšetkým deťom staršieho školského veku, stredoškolákom a vysokoškolákom. Na terapiách sa však stretáva aj s deťmi z prvého stupňa a so škôlkármi.

Ako vnímajú v súčasnosti deti hodnotenie svojich schopností a vedomostí prostredníctvom známok? Sú pre nich ešte dôležité?

Deti trávia v škole množstvo času, počas ktorého musia podávať výkony, za ktoré sú hodnotené. Preto sú známky najvýznamnejším ukazovateľom školského úspechu. Poznám veľa detí a rodičov, ktorí či už sa s nimi pýšia, alebo sa pre ne trápia, v oboch prípadoch im pripisujú veľkú dôležitosť.

Ak teenager tvrdí, že mu na známkach nezáleží, môže ísť o jeho obranný mechanizmus, ako navonok zamaskovať svoje zranenia, ktoré s tým súvisia. Najčastejšie je teda zasiahnutý pocit vlastnej sebahodnoty.

Už dlhšie pretrváva trend, že známky ani zďaleka nevystihujú individualitu toho ktorého dieťaťa.

Známka sa navonok javí ako objektívna forma hodnotenia, ale skrýva v sebe aj veľkú mieru subjektivity učiteľa. To sa môže prejaviť pozitívnym, ako aj negatívnym spôsobom. Pozítívnym – ak učiteľ berie do úvahy celkovú prácu dieťaťa počas polroka, nielen vypočítaný priemer. Negatívnym – ak známka slúži ako forma potrestania dieťaťa, napr. keď do nej zakomponuje osobné nezhody, ktoré sú medzi nimi.

Má známka odrážať súbor vedomostí alebo by skôr mala odrážať progres v snahe zdokonaľovania a nadobúdania kompetencií každého jednotlivca?

V súčasnosti známka vo veľkej miere odráža rozsah osvojeného učiva, ktoré je definované učebnými osnovami pre daný ročník. Uvediem zjednodušený príklad: ak dieťa vie vymenovať deväť až desať riek z desiatich, dostane jednotku. Ak vymenuje päť, má trojku. Ale známka nič nehovorí o tom, či si to bude pamätať aj o niekoľko dní alebo či vie napr. uvažovať v súvislosti s riekami o podnebí a okolitej prírode danej krajiny.

Preto by podľa mňa mala známka odrážať aj pokroky dieťaťa. Vysvetlím to prostredníctvom ďalšieho príkladu: dieťa pravidelne píše diktáty s dvadsiatimi chybami. Raz sa mu podarí napísať diktát, kde je desať chýb. Z hľadiska dieťaťa je to zlepšenie o 50%! Z hľadiska známky je to stále päťka… (Pozn.autorky: nejde o dieťa s vývinovou poruchou učenia – dysortografiou, ktoré nemá diktáty klasifikované.) Takémuto dieťaťu nemáme ako zvýšiť vnútornú motiváciu, aby si ďalej osvojovalo slovenský pravopis. Na prvom stupni sa to prostredníctvom známok ešte dá, ale na druhom stupni, kedy sa deti čoraz viac pýtajú na zmysel osvojovaných vedomostí, motivácia postupne klesá.

Čiže zakomponovanie progresu dieťaťa do známky by bolo pre mňa vítaným prvkom – najmä pri zlyhávajúcich deťoch. Dnes je mnoho učiteľov, ktorí do známky zahŕňajú aj snahu dieťaťa, vypracované projekty alebo aktivity, ktoré dieťa robí navyše (napr. pripravuje rozcvičky z matematiky). Takto si dieťa, ktoré inak nevie získať primerané známky zo skúšania alebo písomiek, vie zlepšiť prospech. Patrí im za to moja veľká vďaka, že napriek svojej vyťaženosti citlivo vnímajú osobitosti týchto detí a vedia kreatívne nájsť metódy, formy a spôsoby práce, ako zmierniť dopad “klasických” známok.

Ako by mali rodičia pristupovať k tomu, že dieťa nesplnilo ich očakávania na vysvedčení?

Odpoveď ste naznačili už v otázke – sú to rodičovské očakávania, ktoré dieťa nesplnilo. Rodičia by mali oddeľovať svoje očakávania od očakávaní dieťaťa a od osoby dieťaťa. Môžu sa pýtať: sú moje predstavy rovnaké ako predstavy môjho dieťaťa? Vychádzajú z jeho reálnych možností? Ako vníma dieťa svoje výsledky? Odrážajú známky primerane venovaný čas, snahu a námahu, ktorú dieťa počas polroka vynaložilo? Rodič, ktorý dobre pozná svoje dieťa, má aj primerané nároky.

Netlačí na dieťa, ani ho nenechá ísť pod svoje možnosti. Okrem toho, očakávania by si mali s dieťaťom povedať na začiatku polroka, priebežne ich vyhodnocovať a upravovať. Nenechávať si to na poslednú chvíľu. V úvode odpovede som napísala, že by mali rodičia oddeľovať očakávania aj od osoby dieťaťa. Myslela som tým, že známka nerovná sa dieťa.

Aj dieťa, ktoré nedosahuje úspechy v školskom prospechu, je hodnotné ako osoba, osobnosť. Túto hodnotu máme všetci už len preto, lebo sme ľudskými bytosťami – nepotrebujeme si ju nijako zaslúžiť, ani ju dokazovať, ani známkovať.

Nie sú niektoré očakávania rodičov, čo sa známok ich deti týka, prehnané? Mnohé môžu pociťovať tlak, respektíve stres.

Za mnohými úzkosťami, strachmi a zlyhaniami, ktoré neskoršie môžu vyústiť do depresií, sa často skrývajú prehnané očakávania rodičov. Mnohé z nich najčastejšie pramenia z rovnakej výchovy, ktorú zakúsili rodičia, keď boli sami deťmi a nevedia, aký iný postoj môžu zaujať, lebo to tak sami nezažili.

Ďalšie vychádzajú z predstavy, že moje dieťa nutne musí byť lepšie ako ostatné – dieťa vtedy slúži skôr ako vec, s ktorou sa chcem pochváliť pred rodinou, susedmi, kolegami. S tým úzko súvisí nižší pocit vlastnej sebahodnoty rodiča – keď ho nemá dostatočne vybudovaný znútra, odvodzuje si ho od vonkajších znakov.

Čo môžu rodičia urobiť, aby predišli zlyhávaniu svojho dieťaťa v školskom prospechu?

Známky by sme nemali rozdeľovať na dobré a zlé, skôr by sme ich mali brať ako informáciu o tom, ako si dieťa v danom predmete počas školského roka vedie – čo sa mu darí, v čom sa treba zlepšiť, čo sa dá robiť inak, čo treba prijať (napr. pri zohľadnení rozumových schopností dieťaťa).

Určite by som odporučila priebežne sledovať prospech dieťaťa a včas ísť do školy konzultovať výsledky s učiteľom. Komunikácia by mala byť zameraná nie na dokazovanie si, kto má väčšiu pravdu, ale na porozumenie dieťaťu a hľadanie spoločných stratégií zameraných na riešenie. Deťom aj rodičom odporúčam, aby našli aj iné oblasti, kde sa môže dieťa realizovať a zažiť úspech, napr. šport (resp. akýkoľvek druh pohybu), tvorivé a umelecké aktivity, pomoc v domácnosti či starostlivosť o domáce zvieratko.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trenčína a okolia

Foto: ilustračné