Slovenskí a českí skauti utužili vzťahy: Spomínali na zákaz skautingu i dlhoročné priateľstvo

Členovia skautského oddielu z Novej Dubnice v uplynulých dňoch navštívili českých kolegov na ich tábore pri obci Vlachovice na Valašsku a pri tejto príležitosti si zaspomínali na 30-ročné priateľstvo, zákaz skautingu za totality, jeho obnovu po Nežnej revolúcii i to, čo by sa stalo, keby k nej nedošlo.

V rokoch 1990 až 1999 táborili skauti z Čiech a Slovenska spoločne, striedavo v Čechách a na Slovensku, potom už mali tábory každý zvlášť. „Od obnovy skautingu v roku 1990 sme neprestali táboriť, máme teda jubilejný 30. tábor,“ povedal Pavel Šuráň zo skautského strediska Vatra z českej obce Štítná nad Vláří-Popov, ktorý sa ako vedúci zúčastnil na všetkých táboroch.

Skauting bol za totality, od roku 1968, zakázaný. „Priznám sa, že zákaz skautingu v roku 1968 vo mne zanechal veľké dojmy, keďže v tom bola politika. Ihneď po prevrate v roku 1990 sme ho chceli obnoviť, je to totiž jedna z mála aktivít, a v dnešnej dobe to úplne platí, ktoré môžu deti dostať od počítačov a spríjemniť im ich detstvo,“ spomenul Šuráň.

„Keby nebolo revolúcie, bol by som asi pionierom, pretože som ním bol aj pred revolúciou. Ak by skauting nebol, určite by mi chýbal, pretože je časť môjho života a určitý životný štýl. Skauting bol jedna z vecí, ktoré ma v mojom živote ovplyvnili,“ priblížil Juraj Horník zo skautského zboru Strelka z Novej Dubnice.

Slovenskí skauti sa podľa neho na svojej návšteve stretli s tým, že im ich niektorí českí kolegovia veľmi nerozumeli. „Čo sa týka starších ročníkov, čo sú naši kamaráti spred 30 rokov, tí problém nemajú. Vo všeobecnosti, menšie deti problém majú. Myslím, že skôr naše slovenské deti nemajú problém rozumieť česky, pretože pozerajú veľa českých staníc. Keby sme chodili na tábory, myslím, že za tých desať dní sa všetky rozdiely zmažú tak, ako sa zmazali pred 30 rokmi, rozumeli sme si fantasticky,“ dodal Horník.

Skauti z dvoch susedných štátov teraz uvažujú nad tým, že by urobili i spoločný tábor.