Spomienka na vedúcu osobnosť Nežnej v Prievidzi: Z textov Rasťa Havaldu nabiehajú zimomriavky aj dnes!
Bol jednou z vedúcich osobností nežnej revolúcie na Hornej Nitre. Intenzívne sa zapájal do boja proti totalitnému režimu. Jeho texty vyvolávajú zimomoriavky... Prečítajte si viac o Rasťovi Havaldovi, Bojovníkovi proti systému.
O priebehu Nežnej revolúcie sme si už povedali v tomto článku Takto prebiehala revolúcia v Prievidzi: Zlomové okamihy Novembra 89 deň po dni
Dnes si bližšie predstavíme jedného z tribúnov ľudu, vedúcu osobnosť VPN na Hornej Nitre, žial už zosnulého Rasťa Havaldu. Rasťo sa narodil 21. Novembra 1967 v Bojniciach. Bol absolventom prievidzského gymnázia, neskôr nadstavbového štúdia hygieny v Banskej Bystrici. Už počas základnej školy Rasťo inklinoval k novinárčine. Pravidelne priespieval do časopisiu ABC pionierov. Jeho plánom bolo po ukončení gymnázia študovať žurnalistiku. Vďaka jeho buričstvu, ktoré sa už vtedy začalo v ňom prebúdzať, mu to z vyššej moci nebolo dovolené. Urobil si teda nadstavbové štúdium hygieny a po jeho skončení pracoval až do novembra 1989 na okresnej pobočke v Prievidzi.
Spolupracoval s Krylom, založil prvú pobočku Greenpeace v Československu
Aktívne sa zapájal do ochranárskych a ekologických združení. Asi málokto vie, že Rasťo Havalda bol zakladateľ pobočky Greenpeace v Československu. V čase pred novembrom 89 však československá štátna moc nemohla také iniciatívy pripustiť. Okrem toho sa Rasťo kontaktoval aj s redakciou rozhlasovej stanice Slobodná Európa a s Karlom Krylom, ktorý bol v tej dobe nálepkovaný ako protištátny živel. Vďaka tomu, bola mladému rebelovi stále v pätách obávaná Štátna bezpečnosť.
„Skutočnosť, že vďaka spoločnému priateľovi prefilozofovali s Karlom Krylom celú noc, mi ani teraz po rokoch nedá pokoja. Toho stretnutia som sa totiž mal pôvodne zúčastniť i ja, no z nejakých vážnych dôvodov to nebolo možné. Miestom stretnutia boli neďaleké Čičmany a spomínaný spoločný priateľ bol miestny správca farnosti – kňaz, brat Viktor – ako ho všetci volali… Dnes už môžu v pokoji debatiť a filozofovať – ako vravieval Karel – „tam hore u šéfa“. Všetci traja – Karel, Viktor aj Rasťo sú už tam – na sláve božej, vo večnosti, či… Nech si to nazve každý ako chce. Ale celkom iste je im tam všetkým príjemne a nič ich nebolí,“ spomína jeho blízky priateľ Jozef Gocman.
Vedúca osobnosť Nežnej revolúcie na Hornej Nitre
Bol súčasťou revolúcie v roku 1989. Mimoriadne aktívne sa zapájal do politických a spoločenských zmien predovšetkým u nás na Hornej Nitre. Bol jedným zo zakladajúcich členov prievidzskej pobočky VPN a istý čas sa venoval i novinárčine v regionálnych novinách Prieboj.
So svojimi aktivitami neustal ani v 90-tych rokoch, keď už mnohí rezignovali, alebo sa nazdávali, že už je všetko v poriadku. I naďalej cítil potrebu bojovať za slobodu ducha. Zapájal sa do množstva mimovládnych organizácií a občianskych iniciatív.
Posledné roky strávil Rasťo budovaním svojej organizácie, v rámci ktorej sa snažil dekriminalizovať marihuanu a propagovať technické využitie konope. Nemalou mierou sa už od študentských čias venoval písaniu poézie i prózy. Písal články pre médiá, blogoval, skladal texty k folkovým pesničkám. Niekoľko jeho zhudobnených textov vyšlo i na nosiči hudobnej skupiny ZABUDNUTÍ z Tužiny ešte začiatkom 90-tych rokov a sedem kúskov sa objavilo aj na CD výbere Peťa Kršiaka INSIDE STORY.
„Dnes si už nedokážem presne rozpamätať na deň kedy sme sa prvý krát stretli. Mohlo to byť asi tak v roku 1988. Bol pekný, slnečný deň. Skoro ako ten dnešný, no celkom iste nebola jeseň, ale skorá jar. Naše prvé hudobné zoskupenie – nazvané prapodivne ako aj všetky ďalšie -UDENÁČI- malo ten deň skúšku. A práve tóny gitár, flauty & kontrabasu pritiahli Rasťa ku nám na dvor. Bol to vzťah nie na prvý pohľad, ale na prvé počutie. :-) Jednoducho sme si padli do nôty. Dnes viem, že nám ho musel „do cesty“ zoslať sám boh…“ dodal Jozef Gocman
Smutný koniec
13. októbra 2008 v Prievidzi podľahol ťažkej, nevyliečiteľnej chorobe … V roku 2013 mu bola udelená Cena primátora mesta Prievidza in memoriam za presadzovanie demokratických princípov v občianskej spoločnosti mesta Prievidza.
„Ten deň som navždy stratil výborného kamaráta a utešujem sa iba tým, že nie som v tom len sám. Ten deň Slovensko prišlo o mimoriadne talentovaného a dovolím si tvrdiť, že i nedoceneného textára, publicistu, filozofa… Možno to bolo i preto, že ustavične šiel proti prúdu. Bol voľnomyšlienkar a odmietal si nechať nasadiť postroje, nech by mal „pohonič“ akékoľvek meno. Podľa dobrých rád múdrejších vraj treba brať v živote veci tak ako prídu,“ uzatvára Jojo Gocman.
Foto: Jozef Gocman
