Nárečie v okolí Trenčína skrýva krásne výrazy: Priznajte sa, rozumiete im vôbec?
Nárečové slová z okolia Trenčína môžu mnohým znieť až nezrozumiteľne. Veď schválne pozrite, koľkým dokážete bez vysvetliviek porozumieť vy.
Dialekt je akýmsi korením každého regiónu. My sme si posvietili na tie najzaujímavejšie úlovky z nárečí v blízkosti nášho mesta. Výber z lexiky zostavil Miloslav Smatana z dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, ktorý aj uviedol lokalitu, z ktorej dané nárečové slovo pochádza. A v niektorých prípadoch aj vetu, ktorá význam daného slova približuje v nárečovom kontexte.
Pokles cestovného ruchu v Trenčíne a okolí: Pozrite, aká je to finančná strata
„Mesto Trenčín spolu s najbližšími okolitými obcami (približne v rámci okresu Trenčín a čiastočne Bánovce nad Bebravou) leží na území, ktoré je súčasťou západoslovenského nárečového celku. Presnejšie ide o oblasť dolnotrenčianskych nárečí, ktoré sú rozšírené v severnej časti dolného Považia, na širokom okolí Trenčína v lokalitách na oboch stranách línie Nové Mesto nad Váhom – Dubnica. Areál opisovaných nárečí ohraničuje na západe masív Bielych Karpát a na juhovýchode severná časť Považského Inovca v priestore, kde sa stretáva toto horstvo so Strážovskými vrchmi,“ vysvetlil Smatana.
Dolnotrenčianske nárečia podľa spomínaného odborníka susedia na severe s hornotrenčianskymi a na juhu dolnopovažskými nárečiami. Zvláštnu skupinu podľa neho tvoria susedné bánovské nárečia s viacerými stredoslovenskými znakmi, preto ich niektorí bádatelia (napr. I. Ripka) vyčleňujú od dolnotrenčianskych nárečí a priraďujú ich ku stredoslovenskej nárečovej skupine.
Nárečové slová z okolia Trenčína
- abrichtovať sa – dávať do poriadku svoj zovňajšok, upraviť sa: Uš kec ci statí, tak sa abrichtuj! (Bošáca)
- arcinka – jarná záhradná kvetina, bot. narcis (Narcissus): Škoda, že už ňemáme vác tíh arcinék (Chocholná)
- bezohriska – obyč. mn. č. sorta hrušiek: bezohriski (Bošáca)
- birka – druh ovce s hustou krátkou jemnou srsťou, zool. ovca sedliacka (Ovis aries rustica): Toť títo birki, to makíš strašní (Dol. Súča)
- bočička – odroda hrušky i jej neskoršie dozrievajúce plody: Hruške jačmiénke bola podobná bočička, len trošku vaččá a neskoršá (Dol. Súča)
- bollač – hromad. bodliakový porast, burina, bodľačie: Ovsiha a bolla_ca rodila na rolách (Trenč. Závada)
- brboť – pejor. brečka (o nechutne pripravenom riedkom jedle): Zemáki sa uvarili na brboť (Kubrica)
- cácanka – hojdačka: Cácanku zme mali urobenú na maliňe (Chocholná)
- cegiňa – pejor. hlava: Ňechodz ven z holú cegiňú! (Bošáca); cegiňa (Kubrica)
- dobrovolec – samopašný, bujný človek: Je to dobrovolec ten je hrube ňeočúvní (Kubrica)
- hargaláš – bodavý hmyz všeobecne (napr. včela, osa, sršeň): Doščípali ho hargalášé (Bošáca)
- chup – 1. chlp, ochlpenie na niektorých miestach kože ● Zaplacil mu chupami z dlaňe (Bošáca) – nič mu nedal, nezaplatil 2. chumáč, zväzok vlasov: Vitrhél jéj chub vlasóv (Ivanovce)
- klupnúť – kvapnúť, padnúť v podobe kvapky (o daždi): Celí mesádz aňi ňekluplo (Zem. Lieskové)
- kobár – koberec na podlahu: Nastríhala som handrí na kobáre (Kubra)
- kohícať – expr. dáviť, vracať: Ďe si sa naslopal, tam si choj aj kohícať (Chocholná)
- lofeť i lopeť – zbytočne a bez úžitku niekde vysedávať: Celí deň lofela na klebetách (Ivanovce)
- machiér – 1. močový mechúr ošípanej: machiér (Bošáca) ● darmo machiér topíš (Bodovka) – darmo sa namáhaš 2. vrecko z močového mechúra ošípanej: machiér (Bošáca)
- nanášať (sa) – podobať sa: Šak sa aj nanášá na ňebohú manku (Kubrica)
- naprasiť (sa) – expr. namnožiť sa, rozmnožovaním pribudnúť: Moc šelijakého hmizu sa naprasilo (Bošáca)
- ocas – pohyblivý výrastok na konci chrbtice niektorých zvierat ● Chodí za ním jako ocas (Selec) – je mu stále v pätách
- očuť – zapáchať, páchnuť: Očud mu z hubi (Zem. Podhradie) – smrdí mu z úst
- palach – tŕstie, šašina, bot. šašina hrdzavá (Schoenus ferrugineus): Mosíme zehnať palachu na plafón (Chocholná)
- popadnutí – zmyslov zbavený, omámený, ohlúpený: Chodela jako popannutá, us sa trúfalo, že sa jéj len jakési čari chiteli (Trenč. Závada)
- raušic (Kubrica) – človek, ktorý poľuje bez dovolenia, pytliak
- rospantať (Kubrica) – rozviazať, rozmotať (napr. uzlík na vláknine)
- sallo – vrstva usadeného tuku: Sallo ho dusí (Bošáca) – o tučnom človeku
- solňica – nádoba na soľ ● Má hubu jako solňicu (Bošáca) – je nahnevaný (štipľavý)
- svat, svaťié – 1. otcovia mladomanželov vo vzťahu k sebe 2. obyč. mn. č. starší (dôležitejší) svadobní hostia: Svaťié robili hlúposťi (Soblahov)
- švercuvať (Kubra) – nedovolene prenášať tovar z inej krajiny, pašovať
- trovní – veľa míňajúci, nešetriaci: Sused je hrube trovní (Trenč. Teplice)
- ťuťmák (Chocholná) – nešikovný, neobratný človek
- úvoda – zastar. materská škola: Ze začátku ňesceli choďiď do úvodi (Chocholná)
- vára – varené jedlo: Hrube duho som nejella váre (Mníchova Lehota)
- veselár (Kubrica) – účastník svadby, svadobčan
- závod – pekne rastúce (zaväzujúce) listy niečoho: Kapusta je bujná, má dobrí závot (Mníchova Lehota)
- zračno – trochu vidno v čase pred zotmením: Ešče bolo zračno (Zem. Podhradie)
- zveriť (si) – zobrať si na úver: Zverila si u žida funt soli (Bošáca)
- žvachel (Bošáca) – malé množstvo slamy (chumáč), ktorý žerie dobytok
- žvandrať (Kubra) – veľa a plano rozprávať, tárať
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trenčína a okolia
Foto: ilustračné