Údržbár z Trenčianskeho hradu Miro (49) zbiera čo málokto: Z tohto vám padne sánka! FOTO

Zdroj: Street Dog s.r.o.

Zberateľ platní Miroslav Opatovský pracujúci na trenčianskom hrade ako údržbár, ktorého mnohí poznajú pod prezývkou Strapatý, sa v hudbe nesporne vyzná. Ako sám hovorí, preferuje mnohé hudobné žánre a zakaždým objavuje niečo nové. Okrem toho sa už niekoľko rokov venuje dídžeingu, prostredníctvom ktorého nás zoznamuje aj s takou hudbou, o ktorej sme doteraz nepočuli.

Platne prežívajú v súčasnosti opäť veľký boom, hoci už dávnejšie boli odsúdené na zánik. Čím si vysvetľuješ, že toto retro je opäť v móde?

Rád by som to, čo hovoríš, uviedol na pravú mieru. Tí nadšenci, ktorí počúvali hudbu z platní, ich nikdy neopustili. Keď koncom 80. rokov prišli CD nosiče, pre komerčnú hudobnú produkciu sa stali platne prakticky nezaujímavé. Cédečka dokonca nikdy nevyžadovali taký skladový priestor ako je tomu v prípade platní. Niektorým zberateľom hudby tak prirodzene začali šetriť priestor, nakoľko sa jedná o menší hudobný formát, kde sa zmestí aj viac hudobných piesni. Nástup MP3 nosičov neskôr negoval aj tento fenomén. Platňa má naopak stále svoje čaro a veľa výhod.

Človek si pri počúvaní vinylov môže prechádzať texty piesní, ktoré sú súčasťou pútavých obalov. Je to niečo, akoby si čítal hudbu namiesto knihy.

Ako si potom vysvetľuješ, že na nejaký čas sa platne akoby stratili z očí?

Platne nikdy neboli zabudnutý nosič. Mám s tým svoje skúsenosti. Osobne som navštívil Gramofónové závody Loděnice neďaleko Prahy, ktoré vyrábali platne ešte v bývalom Československu. Vinylové platne sa tam lisujú do dnešných čias hoci medzi tým sa tam začali vyrábať aj spomínané CD nosiče. Na druhej strane si myslím, že u nás nebolo zberanie platní rozšírené až tak, ako na západe. Napríklad v Berlíne, Kodani alebo Barcelone nikdy nevymizli kamenné obchody, v ktorých sa platne predávali odjakživa.

Teraz môžeme povedať, že na ústupe sú cédečká, ktoré rozdávajú na koncertoch zadarmo rôzni umelci. Naopak platne dnes majú veľmi veľkú hodnotu, ktorá sa odráža aj na ich cenách.

Ako dlho sa venuješ zbieraniu platní a aká veľká je tvoja zbierka?

Vyrastal som v období komunizmu. Ako chlapec som si nemohol dovoliť kúpiť si platňu, nakoľko už v tom čase išlo o pomerne drahú záležitosť. V tej dobe som ešte uprednostňoval kazety. Keď som sa v roku 1990 vrátil z povinnej vojenskej služby, kúpil som si svoj prvý gramofón a reproduktory značky Tesla, ktoré mám dodnes. Dohromady sa môjmu koníčku venujem skoro 30 rokov. Moja zbierka, ktorú mám spoločne s priateľkou obsahuje asi 1500 veľkých a 2000 malých platní. Táto situácia sa vždy mení. Len tento mesiac som si dokúpil asi desať nových platní. Nie je to lacné, ale ja viem, že platne majú svoju hodnotu.

Na akú kolekciu platní si najviac hrdý?

Sú platne, ktoré by som nikdy nepredal aj napriek tomu, že ich už ani nepočúvam. Medzi moje srdcovky patria staré hardcorové a punkové kapely. Doma mám napríklad kompletnú diskografiu skupiny Kraftwerk. Ďalej je to David Bowie, od ktorého mám asi tridsať platní. Samozrejmosťou sú Iggy Pop, Blondie a mnohí ďalší.

Okrem toho, že zbieraš platne sa z času na čas prezentuješ aj ako dídžej hrajúci výlučne z platní. Akú hudbu zvykneš na podujatiach hrávať?

Osobne preferujem iné hudobné štýly ako ostatní dídžeji. Prioritne si vyberám takú hudbu, ktorú rozhlasové produkcie prakticky nehrávajú hoci je výborná. Určite nevynechávam kapely a spevákov ako sú napríklad Chumbawamba, Blondie a Iggy Pop. Okrem toho hrám aj dobrú slovenskú a českú súčasnú hudbu. Nevynechávam ani dobrý hip-hop či rock´n´roll.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trenčína a okolia.