Poklady z Domaniže: Májová príroda nesklamala, FOTO

Zdroj: Vladimír Ruček

Botanička Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Daniela Dúbravková uviedla, že máj je považovaný za najkrajší mesiac roka, pričom ani tentokrát nesklamal, navyše začína sezóna orchideí. „Jedným z bežnejších zástupcov čeľade vstavačovitých, ktoré môžeme v tomto období vidieť, je statná vlhkomilná rastlina vstavačovec májový. Na prechádzkach prírodou ho spoznáte podľa typických maskáčovo škvrnitých listov,“ ozrejmila.

„V okolí nášho mesta rastie na viacerých lokalitách. Vyskytuje sa v hojných počtoch, v čase kvitnutia sa na jednom stanovišti môžeme tešiť aj z desiatok ružových súkvetí pohromade. Kvitne práve v tejto časti roka,“ povedala Dúbravková s tým, že preto ho vybrali z depozitára a určili za zbierkový predmet mesiaca.

Ohrozený druh

Ako však upozorňuje, rovnako, ako všetky druhy orchideí, je vstavačovec májový ohrozeným druhom našej flóry, chránený zákonom a medzinárodným dohovorom CITES. „Preto, keď ho na potulkách prírodou uvidíte, potešte sa ním, ale netrhajte ho. Rastie na vlhkých, podmáčaných lúkach, slatinách a prameniskách. Nie je veľmi náročný na stanovištné podmienky, neznáša však vysušenie lokality. V minulosti bol hojnejší, rástol prakticky na každej mokrej lúke, dnes kvôli početným zásahom človeka do krajiny ustupuje,“ konštatovala.

Mokrade patria medzi najvzácnejšie a najzraniteľnejšie biotopy na Slovensku. Majú veľmi zaujímavý vzhľad, druhové zloženie a ekológiu. Slatiny (nazývané aj slatinné rašeliniská) vznikajú rozkladom odumretých častí rastlín, predovšetkým ostríc, v močaristej pôde. Vzhľad vegetácie formuje ostrica Davallova, ktorej veľké trsy vytvárajú kopčeky nazývané „bulty“, pomedzi ktoré v zníženinách terénu, nazývaných „šlenky“, presakuje voda.

„Terén slatín je teda veľmi hrboľatý. Už z diaľky sú tieto mokrade nápadné bielymi kvetmi páperníkov. Porasty spestrujú farebné orchidei, napríklad už spomínaný vstavačovec májový, alebo menej bežný kruštík močiarny. Z jarných rastlín stojí za osobitnú zmienku prvosienka pomúčená, ktorá je v našom regióne veľmi vzácna,“ uviedla botanička, podľa ktorej ju poznáme podľa drobných ružovofialových súkvetí a na rube bielych, akoby pomúčených listov.

Z roku 1909

„Zo Strážovských vrchov je v súčasnosti známa iba z jednej lokality pri Domanižskej Lehote. V zbierkach Vlastivedného múzea uchovávame historickú herbárovú položku prvosienky pomúčenej zo školského herbára Františka Augustína z roku 1909,“ vyjadrila sa Dúbravková.

Rastlina bola podľa jej slov zbieraná v obci Domaniža. „Dnes už presne nezistíme, či to bolo priamo na recentnej lokalite výskytu tohto druhu, alebo na inom mokraďnom stanovišti v katastri obce Domaniža. Isté však je, že mnohé mokrade v priebehu minulých desaťročí zanikli. Podmáčané lúky boli predovšetkým v čase intenzifikácie poľnohospodárstva od 50. rokov 20. storočia odvodňované, vysúšané a následne rozorané. Druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú existenčne závislé na prítomnosti vody v krajine, však nenávratne ustupujú aj dnes,“ uviedla.

Postupný zánik vzácnych porastov

V súčasnosti sa síce s melioráciami na rozsiahlejších územiach nestretávame často, regulácie brehov vodných tokov sa dejú i dnes. „Častým fenoménom súčasnosti je jav, kedy ľudia neuvážene stavajú rôzne stavby v záplavových oblastiach riek a potokov. Časom musí nevyhnutne dôjsť ku stretu záujmov človeka a vody. Vodné toky tento nerovný boj prehrávajú a brehy dostávajú svoje betónové hranice. Závažným zásahom je aj vyrovnávanie terénu pozemkov v susedstve vodných tokov,“ konštatovala Dúbravková.

„Na niektorých miestach v našom okrese je možné sledovať postupný zánik vzácnych horských brehových porastov s deväťsilom lekárskym v dôsledku vysokých navážok zeminy,“ povedala botanička nášho múzea.

Riešenie povodní

Takto podľa nej dochádza nielen k zničeniu vzácnych mokraďných ekosystémov a brehových porastov s ich špecifickou flórou a faunou, ale zároveň si nerozumne vysušujeme našu, doposiaľ na vodu bohatú krajinu. „Zregulovaným korytom voda totiž odteká príliš rýchlo, pričom v čase klimatických zmien potrebujeme úplný opak – vodu v krajine zadržiavať. Spomalením odtoku vody napr. v prirodzene meandrujúcom koryte rieky sa výrazne znižuje riziko vzniku povodní. Voda prítomná v krajine priaznivo ovplyvňuje mikroklímu prostredia – ochladzuje a zvlhčuje ju, čo oceníme predovšetkým v horúcom lete,“ doplnila s tým, že vsakujúca voda zároveň priaznivo dopĺňa klesajúce zásoby podzemných vôd, ktoré nevyhnutne potrebujeme všetci.

Riešením povodní podľa Dúbravkovej teda nie je zregulovať vodný tok, ale naopak, dať vode priestor, kam sa môže v čase povodne bezpečne vyliať, nikoho neohroziť a zároveň priniesť ľuďom vyššie spomínané benefity. „Avšak na to, aby sa ľudia zaujímali o odveké prírodné zákonitosti, pochopili, obdivovali a rešpektovali ich, potrebujú pokoru. A domnievam sa, že práve tu tkvie základ celého problému,“ dodala.

Ďalšie zaujímavosti z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24 a Facebooku.

Aj takto krásna je naša príroda.