Príroda v okolí Považskej je na jar úchvatná: Vedeli ste, že…, FOTO

Zdroj: Vlastivedné múzeum

Botanička Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Daniela Dúbravková konštatovala, že jar je tento rok iná ako obyčajne. „Jednak sme nútení zdržovať sa čo najviac doma, ale máme tiež viac času na súkromné prechádzky v prírode. Počasie je už niekoľko týždňov nádherné, je slnečno a pomerne teplo, avšak veľmi sucho. Práve kvôli suchu môžeme sledovať extrémne pomalý rozvoj vegetácie. Príroda akoby čakala na slávnostné zahájenie vegetačnej sezóny v podobe životodarného dažďa,“ uviedla.

Mnoho ľudí v týchto dňoch vyrazilo na potulky do krásnych prírodných zákutí v bližšom a vzdialenejšom okolí Považskej Bystrice. Lákajú výstupy na skalnaté vrcholy, napr. Klapy, Bosmany, Manínska tiesňava, Podskalský Roháč, Vršatec, Vápeč či Súľovské skaly.

Atraktívne druhy

„Práve vo vápencových skalnatých biotopoch sa môžeme tešiť z atraktívnych farebne kvitnúcich jarných druhov, ako sú poniklec prostredný, prvosienka lysá, alebo chudôbka vždyzelená. Kvitnú aj trávy a ostrice (ostrevka vápnomilná, ostrica nízka). Tieto jarné stálice vyrástli a vykvitli aj tento rok, napriek extrémnemu suchu,“ povedala Dúbravková s tým, že umožnila im to ich genetická výbava, na základe ktorej sú ekologicky prispôsobené extrémnym podmienkam prostredia.

Tieto druhy sú typické pre dealpínske spoločenstvá s ostrevkou vápnomilnou. „Je to modrasto kvitnúca tráva s tuhými, vápnikom spevnenými listami. V týchto spoločenstvách sa vyskytujú viaceré dealpínske druhy. To sú horské druhy s centrom rozšírenia v alpínskom vegetačnom stupni v nadmorskej výške viac ako 1800 m n. m. Na Slovensku sa vyskytujú napr. v pohoriach Belianske a Nízke Tatry, Veľká či Malá Fatra. V určitej časti svojho areálu však rastú aj v nižších nadmorských výškach na reliktných lokalitách. Tak je tomu aj na viacerých miestach na strednom Považí,“ vysvetľuje botanička s tým, že tu osídľujú klimaticky chladnejšie stanovištia a tienisté miesta, viažu sa na chladnejšie expozície svahov a inverzné polohy úzkych skalnatých roklín, ktorých mikroklíma pripomína vysokohorské podmienky.

Sú veľmi zraniteľné

Tieto lokality majú podľa jej slov reliktný charakter, čo znamená, že sa na stanovištiach vyskytujú kontinuálne od obdobia zaľadnenia a teda sú pre nás vzácnymi svedkami dávnych období. „V ľadových dobách rástli vysokohorské rastliny aj v nižších polohách. Po skončení zaľadnenia dochádzalo k migrácii rastlinstva. Ako sa klíma postupne otepľovala, rastliny sa sťahovali späť do vyšších nadmorských výšok. Niektoré z nich však zostali a na vhodných stanovištiach s vápencovým a dolomitickým podložím sa dodnes vyskytujú práve v ostrevkových porastoch,“ ozrejmila.

„Tieto spoločenstvá sú veľmi zraniteľné, citlivé na nešetrné ľudské zaobchádzanie. Viaceré druhy vyskytujúce sa v nich sú zákonom chránené z dôvodu snahy ochrany prírody o zachovanie typického druhového zloženia trávnatých porastov,“ vyjadrila sa Dúbravková, podľa ktorej vhodná starostlivosť o lokality spočíva v pravidelnom odstraňovaní náletových drevín a v občasnom prepásaní kozami. Pričom pre zachovanie vhodných podmienok pre výskyt vzácnych druhov je dôležitá dostatočná veľkosť biotopov a populácií rastlín a ich vzájomná prepojenosť.

Netrhajte ich!

„Preto vyzývame ľudí, aby na prechádzkach prírodou netrhali spomínané druhy chránených jarných druhov, nevykopávali ich a nepresádzali do svojich záhrad. Ohrozujú tak veľkosť populácií vyskytujúcich sa oddávna na týchto reliktných stanovištiach,“ povedala botanička Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.

Mať doma v skalke kvitnúci trs ponikleca alebo iný druh skalnatých biotopov je podľa jej slov iste oku lahodiace, ale na zabezpečenie takejto estetickej funkcie rovnako poslúžia umelo vypestované skalničky z kvetinárstva. „Prítomnosť západokarpatského endemita ponikleca prostredného v záhradke má mizivú hodnotu v porovnaní s jeho prirodzeným výskytom na reliktnom stanovišti,“ doplnila.

Drieň obyčajný

Pri opise jarných botanických pozoruhodností stojí za osobitnú zmienku ker drieň obyčajný. „Je súčasťou vzácnych teplomilných krovín, vyskytuje sa tiež na svetlinách v teplomilných borovicových lesoch na vápencovom podloží. Kvitne početnými žltými okolíkovými súkvetiami ešte pred vyrašením listov, preto sú skoro na jar neprehliadnuteľné,“ poznamenala Dúbravková.

Ako doplnila, jeho plodom je jedlá červená kôstkovica bohatá na vitamím C, ktorú je možné okrem priamej konzumácie použiť na výrobu lekvárov, sirupov či ochuteného medu. „Pri prechádzkach prírodou v rovnakom biotope môžeme naraziť aj na ďalšie vzácne teplomilné kroviny, predovšetkým na dráč obyčajný alebo muchovník vajcovitý,“ dodala.

Ďalšie zaujímavosti z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24 a Facebooku.

Foto: ilustračné