Tomáš (34) z trenčianskeho súboru Nadšenci: My folkloristi sme na tradície citliví

Prečo ste sa rozhodli prihlásiť do pokračovania úspešnej televíznej šou Zem spieva? Išlo o spontánne rozhodnutie nejakého vášho člena alebo o kolektívnu dohodu?

V podstate išlo o kolektívnu dohodu. Celý náš súbor funguje na kolektívnom rozhodovaní. Sme tím ľudí, ktorý sa stará nielen o umeleckú, ale aj o organizačnú stránku súboru. Rozhodnutie prihlásiť sa do Zem spieva bolo akýmsi konsenzom väčšiny.

Akým spôsobom prebiehal kontaktný konkurz?

Konkurz sa konal v Martine v októbri minulého roku a celý jeho priebeh bol zaujímavý. Hoci sme prišli na poslednú chvíľu, predviedli sme jeden krátky tanec a postúpili sme ďalej. Bolo to jednoduché a príjemné. Bola tam síce zima, ale hrial nás dobrý pocit z tancovania a hrania.

Neľutovali ste časom, že ste sa do spomínanej šou prihlásili?

Nie, určite sme to neľutovali, hoci všetko má svoje pozitíva a negatíva. Medzi pozitíva radím osobne to, že aj na televíznych obrazovkách sa dokáže objaviť tradičná kultúra, na ktorú doteraz mainstreamové média, bohužiaľ, trochu zabúdali. Cením si, že sa tejto témy ujala práve verejnoprávna televízia a predstavila spomínaný formát televíznym divákom.

Inšpiratívne pre nás bolo aj to, že sme si ako súbor mohli pozrieť aj iné folklórne telesá, ktoré sme doteraz nepoznali. Naopak, mnohé z nich sme už pred tým videli. Ďalšou cennou skúsenosťou pre náš súbor bolo aj natáčanie našich vystúpení priamo pred televíznymi kamerami.

Čo konkrétne rozumiete pod zmienenými negatívami?

Pre náš súbor bola účasť v televíznej šou pomerne časovo náročná. Súviselo to aj s našim postupom do finále s čím sme ako súbor pôvodne vôbec nerátali. Konečný postup bol na jednej strane veľmi príjemný, no na strane druhej, ako som už spomínal, to bolo nesmierne náročné z hľadiska času, keďže väčšina z nás to musela skĺbiť s bežnými pracovnými povinnosťami. Hovorím to takto preto, lebo ako súbor fungujeme zväčša cez víkendy.

Ako vnímate prepojenie tradičných folklórnych prvkov s moderným prevedením spomínaného televízneho formátu?

My folkloristi sme na tradície veľmi citliví. Aj vo folklórnych kuloároch prebieha zaujímavá diskusia či je spomínaný televízny formát dobrý, alebo nie. Takto nastavené hodnotenie môže byť veľmi subjektívne. Dôležitá je otázka, či sa folklór ako taký dostal do povedomia širokej verejnosti, či sa o ňom dozvedeli viac aj doteraz nezainteresovaní diváci. Myslím, že to bol hlavný prínos šou Zem spieva.

A naplnil sa podľa vás tento cieľ? Podarilo sa jeho tvorcom dostať folklór, ako vy hovoríte, do povedomia väčšiny?

Folklór je stále v povedomí širokej verejnosti, ale tá ho vníma trochu skreslene – skôr iba v zmysle svadieb a niektorých veľkonočných tradícií a vianočných kolied. To všetko sú však iba záblesky toho, čo dokáže tradičná kultúra ponúknuť. Domnievam sa, že Zem spieva nám ukázala, že folklór na Slovensku je oveľa pestrejší a že sa mu venuje nesmierne veľa, či už starších alebo mladších ľudí.

Ďalej sme mali príležitosť vidieť ako sa môže folklór a tradičná kultúra rozvíjať a variovať. Cenné boli pre nás aj nové priateľstva. Spoznali sme napríklad speváčku Annu Berédiovú a súbor slovenských Srbov Detvan, ktorí sa spolu s nami prebojovali do finále. Popri tom sme sledovali ako sa zahraniční Slováci venujú našim folklórnym tradíciám za hranicami.

Vstupovali vám tvorcovia šou do vašej dramaturgie alebo všetky prípravy umeleckých výstupov boli výlučne vo vašej réžii?

Všetko bolo v našej réžii. Jediným obmedzením bolo asi iba to, že všetci vystupujúci mali predpísaný určitý časový rámec, ktorý bolo potrebné dodržať. Do obsahu nám nik nezasahoval. Všetci vystupujúci mali možnosť prezentovať svoj program tak, ako si ho pripravili.

Niektoré vaše vystúpenia pôsobili podľa mnohých diskutujúcich na internete rozpačito, ba až komicky, hoci v konečnom dôsledku vyzneli autenticky. Jednalo sa z vašej strany o nejaký konkrétny zámer?

Je pochopiteľné, že nie každý dokáže stráviť naše chápanie folklóru.

To, že sa to niekomu páči a inému nie, je podľa mňa v poriadku. Naším cieľom nie je zapáčiť sa všetkým. Práve na tom spočíva pestrosť a inakosť folklóru. Je na tom ktorom človeku, aby sa sám rozhodol, či sa mu to páči alebo nepáči.

Napokon ste sa úspešne prebojovali až do finále súťaže. Ako ste vnímali váš postup?

Ako som už spomínal, postup do finále bol pre nás neplánovaný a prekvapujúci. Ako súbor sme sa z toho tešili aj napriek zmieneným časovým obmedzenia, cez ktoré sme sa napokon preniesli. Finále ako také sme si každopádne všetci užili!

Aké sú vaše plány do budúcna?

Náš súbor má stále veľa práce. V apríli sme ako hostia pozvaní na reprízu desiateho výročia súboru Škrupinka. Aj naďalej sa z toho, čo robíme, chceme tešiť. Ak by sme z toho nemali radosť, nedávalo by to ďalej zmysel. Hoci máme málo času, stále nás to baví. Už začiatkom mája budeme vystupovať na majálese na trenčianskom námestí.

Okrem toho sa v júni chystáme na festival do Ekvádoru a keď to vyjde, pôjdeme aj na festival na Myjavu. Tam sa napríklad všetci veľmi tešíme, nakoľko sa podľa mňa jedná o jeden z najkrajších folklórnych festivalov na Slovensku. Už v tomto období sa začínajú zbierať aj ponuky na september. Ako vidíte, máme čo robiť a veľmi sa z toho tešíme.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trenčína a okolia.