Životný príbeh Imra Weinera-Kráľa: Maliar sa v ňom prebudil krádežou kriedy
Priekopník surrealizmu na Slovensku a slávny považskobystrický rodák sa narodil pred 120 rokmi.
Maliara a grafika Imra Weinera-Kráľa výrazne ovplyvnil Paríž prvej polovice 20. storočia. Francúzska metropola bola totiž v tomto období centrom avantgardného európskeho umenia. Nestal sa však akýmsi imitátorom moderných výtvarných postupov, ale vytvoril si vlastnú podobu surrealizmu. Od narodenia výtvarníka, ktorý vo svojej tvorbe tematicky úspešne prepojil parížsku avantgardu s rodným Slovenskom, uplynulo v utorok 26. októbra 120 rokov.
Priekopník surrealizmu
Originálna verzia surrealizmu Weinera-Kráľa spočívala predovšetkým v sile výpovede. Odmietal viacerými surrealistami presadzovaný automatizmus – spontánnu tvorbu bez nejakého hlbšieho rozmyslu. Slovenskú skutočnosť sa snažil zachytiť premyslene a s hlbokým sociálnym odkazom. Pokúšal rovnocenne spojiť myšlienku, cit a techniku.
Napriek tomu sa považuje za priekopníka surrealizmu na Slovensku, o čom svedčí aj fakt z roku 1936, keď spolu s Františkom Malým usporiadali v Bratislave výstavu, ktorá sa považuje za prvú výstavu surrealistických obrazov na Slovensku.
Rodák z Považskej Bystrice
Imro Weiner-Kráľ, rodným menom Imrich Weiner, sa narodil 26. októbra 1901 v Považskej Bystrici ako druhé dieťa z troch v rodine Jakuba Weinera a Paulíny, rodenej Kohnovej. Základné vzdelania nadobudol v rodnom meste a v stredoškolskom štúdiu pokračoval na školách v Žiline, Kremnici a v Levoči, kde napokon zmaturoval.
Výtvarný talent sa u neho prejavoval od detstva, ale maliar sa v ňom prebudil v okamihu, keď školskou kriedou namaľoval vzducholoď. Na tento okamih si umelec neskôr zaspomínal: „Maliar sa vo mne prebudil toho dňa, keď som ukradol v škole prvú kriedu a nakreslil ňou na dlážku vzducholoď. K mojim prvým dosť problematickým úspechom na poli umenia patria aj sgrafitá, o ktoré som sa pokúsil skrutkovačom do čerstvej omietky. Žiaľ, vkusu mojej matky nevyhoveli. Dodnes sa pamätám na jej veľmi vyhranené pripomienky. A učiteľovi v škole sa nepáčili ani moje dekoratívne, dookrúhla ostrihané zošity. Škoda.“
Aký bol jeho život? Čítajte na ďalšej strane.