Taxikári nedokážu akceptovať konkurenciu
Taxikári im bránia v podnikaní, sťažujú sa, že im berú zákazníkov. Nepáči sa im, že im konkurujú. Dokonca im strhávajú nálepky.
Taxikári sa sťažujú na osobnú prepravu, že im berú zákazníkov. Paradoxom je, že niektorí taxikári ako takí, majú popri taxi službe aj osobné prepravy. „Idú sami proti sebe, prečo odcudzujú niečo, keď to sami robia. Poznám minimálne dvoch čo majú osobné prepravy a bez problémov fungujú,“ hovorí osobný prepravca Patrik Hrbík. Ohradzujú sa na to, že musia zaplatiť koncesiu, taxameter, certifikát. Niektorí vravia, že koncesie sa cenovo pohybujú od 300 do 400 eur, okrem toho platia poistenie všetkých miest v aute, hasičský prístroj, metrológiu. Podobne to funguje aj v osobnej preprave s tým, že neplatia koncesie a nemajú taxameter. „Dane platíme tak ako všetci, odvádzame peniaze tak ako oni. Neviem v čom vidia problém,:“ dodal Patrik.
V Trenčíne podľa Patrika Hrbíka sú traja majitelia osobnej prepravy. Prepravcami sa môže stať hocikto, kto si chce otvoriť živnosť. Patrik robí osobnú prepravu šesť mesiacov a začínal sám, keďže nemal dostatok finančných prostriedkov. Uvedomoval si, že s prácou na Slovensku je to veľmi zložité. Súčasná situácia pre človeka, ktorý má rodinu a malé dieťa, platom 400 eur voči novým finančným požiadavkám nie je adekvátna. „Tento štát nepodporuje, takýchto ľudí, aby sa mali ako tak dobre. Tak som začal s osobnou dopravou. Na začiatku ma vyšla tri eurá na kolok na živnosť, musel som si kúpiť hasiaci prístroj, poistiť miesta v aute, obehať si úrady, daňový sociálnu a zdravotnú poisťovňu a mohol som začať fungovať. U taxikárov je to odlišné, tam keď si chce človek otvoriť taxi službu musí mať finančné zabezpečenie 1000 eur na účte, vybaviť si koncesiu približne 400 eur, certifikát, poistenie, vybavenie auta, maják, metrológiu, taxameter… je to celkovo cca 2000 až 3000 eur. Na to som nemal,“ povedal Patrik Hrbík. V budúcnosti, ale plánuje spraviť z osobnej prepravy taxi službu s tým, že si nechá aj osobnú prepravu.
Taxikári v celistvosti majú zakúpené miesta. My na ne nechodíme. Vyložíme alebo zoberieme zákazníka na mieste odkiaľ volá a ideme preč, ale nestojíme tam. V meste stojíme cez víkend na verejných parkoviskách, pretože sa nám neoplatí chodiť domov 5 kilometrov, keď viem, že bude viac objednávok bude viac, ale neberieme miesta taxikárom. Zoberieme si ľudí, ktorí prídu na zastavenia. Počas čakania pozerám film alebo si skočím na kávu, keď vybavím jazdu a viem, že objednávok.
„Osobná preprava je prakticky nepravidelná osobná preprava. Nie je to také, že príde zákazník k autu a spýta sa: „Dobrý deň, idete do Dubnice?“ Fungujú na telefonických a emailových objednávkach, pri číslach majú napísané osobná preprava. Dokonca Patrik má označené celé auto veľkými písmenami osobná preprava aj na majáku, aby bolo viditeľné, že to nie je taxík a nemýlilo sa to. „Ľudia to akceptujú. Stalo sa mi, že volal jeden pán. Predstavil sa a pýtal sa či som taxi služba. Povedal som, že sme niečo podobné, sme osobná preprava. Pán poďakoval so slovami, že chcel taxík. A viacej sme to neriešili,“ poukázal na príklade Patrik. „Záujemcovia, ktorí chcú ísť taxíkom, aj keď vidia nápis na aute osobná preprava radšej idú za taxikárom. Tí, čo volajú prídu rovno za mnou. To ich najviac štve, lebo si myslia, že im berieme robotu. Taxikári ako takí sa sťažujú a len asi 20% až 30% je to jedno,“ dodal Patrik.
Ceny v osobnej preprave Patrik berie 70 centov od každého začatého kilometra, iní berú aj viac. „Tak ako aj taxikári aj my sami si určujeme cenu, keďže nie je jednotne určená cena štátom,“ hovorí Patrik. Každú jednu jazdu si zapisuje do príslušnej knihy odkiaľ ide kam, súkromné ale aj služobné kilometre. Keď bol na daňovom úrade, tam sa zapisoval počiatočný stav kilometrov. V aute to funguje tak, že dotyčnému dajú príjmový blok, kde je napísaný začiatok – vychádzajúca ulica a miesto cieľa cesty, okrem toho je na ňom pečiatka, dátum a podpis príslušného prepravcu, aby sa to dalo v prípade potreby skontrolovať. Všetky bloky si odkladajú a za príslušné obdobie to vyúčtuje účtovníčka.
Ceny sú u nich rozdielne. Niekto berie z mesta na sídlisko Juh štyri eurá iní päť, šesť dokonca aj sedem. Osobné prepravy majú nižšie ceny a skoro všetky majú podobné. My máme ceny dohodou. Zákazník zavolá a chce zobrať na isté miesto, povieme mu cenu koľko ho to bude stáť a on sa rozhodne či s nami pôjde, ak áno prídeme pre neho ak nie cesta sa ruší. To sa taxikárom nepáči a vidia tu konkurenciu. Tá je už len v porovnávaní cien značne viditeľná. Ceny v taxíkoch v Bratislave sú nižšie ako v Trenčíne, je to tu drahšie, preto niekto prišiel s osobnou prepravou ,ako takou, aby im konkuroval, lebo už nevedeli koľko majú eur pýtať za určité jazdy.
Nevýhoda taxikárov pre zákazníkov Nevýhoda taxikárov je, že by mali zapnúť taxameter pri každom nastúpení zákazníka z miesta A do miesta B, ale robí to ani 40% z nich. To kontrolujú aj policajti. Ďalšou nevýhodou pre zákazníkov sú sviatky. Počas vianočných sviatkov sa cestuje dlhšie kvôli častým zápcham a aj počas chvíľ stojacich na mieste je zapnutý taxameter, ktorý zvyšuje cestujúcim finančné prostriedky, zatiaľ čo osobná preprava započítava iba cenu za začatý kilometer. Tu má možnosť si zákazník vybrať či chce drahšie alebo lacnejšie cestovanie.
Reklama Po meste lepíme nálepky, ako majú aj taxikári. Máme na nich napísané osobná preprava. Niekedy aj osobná preprava – taxi, aby vedeli, že je to niečo podobné ako taxi. Keď zavolajú a spýtajú sa či sme taxi, povieme, že sme osobná preprava, ale s nami sa ceny dajú dohodnúť. Máme aj problémy s niektorými taxikármi, ktorým sa naša reklama nepáči a tak im strhávajú nálepky z lámp.